Justín III. - S inými na ceste

9. jún 2014 / Martin Slíž

Vytlačiť

Prvou časťou psychologicko-pedagogického komentára rozprávky Justin and the Knights of Valour (Justín a chrabrí rytieri) sme vstúpili do atmosféry sveta tohto príbehu. V druhej časti sme sledovali Justína - jeho sny, motiváciu a rozhodnutia.

Pozrime sa na ďalšie kľúčové postavy ...

Babka Lily

Bez vplyvu babky by sa príbeh vnuka Justína vyvinul inak (nedokázal by prekonať strach že zraní otca ak sa rozhodne pre realizáciu svojich snov v živote).

Bez vplyvu Lily by kráľovná nenašla povzbudenie k zmene systému (Lily spustí reflexiu pred kráľovnou nad udalosťami „posledných dní“, keď kráľovské zlato „niekto“ ukradol  a podobne „niekto“ oslobodil uväznených kriminálnikov).

A na koniec bez vplyvu mamky by Reginald nedokázal nastúpiť na cestu k pochopeniu svojho vlastného strachu, k zmene zafixovaných názorov a k zmene vo vzťahu k synovi.

Babka je múdra žena ktorá vníma a žije realitu a interpretuje ju správne – vidí omnoho ďalej ako na koniec svojho nosa. Kontrastom bohatosti jej vnútorného života a života svojho syna Reginalda je architektúra a vybavenie jej domu a domu jej syna.

Reginald

Je druhým najdôležitejším človekom v kráľovstve – hlavným právnikom. Je obrazom jednorozmerného intelektuála – neúnavného pracovníka – ktorý si všimne len to čo sa dá vidieť a počuje len to čo spôsobuje zvuk (častý príklad súčasného muža).

Je uväznený vo svojom vnímaní reality života. V prípade Reginalda život sa mu javí (od malička) ako veľmi komplikovaný a preto potrebuje poriadok zákona, práva, predpisu. Štúdium práva a jeho uplatnenie v legislatíve sa stane aj jeho zamestnaním, v ktorom je takým expertom, že škola ponúkne jeho synovi prijatie na univerzitu bez prijímacích pohovorov a kráľovná sa naň s dôverou obráti vo veci spravovania krajiny.

Mnohí muži sú odborníci na slovo vzatí vo svojom obore a celú energiu produktívneho veku realizujú v ňom. Stane sa ich identitou. Zabúdajú investovať energiu do vzťahu s manželkou, deťmi, priateľmi... Keď si to všimnú začína sa kríza stredného veku. Život človeka a život ľudí je však mnohorozmerný a k šťastiu potrebuje viac.

Mať všetko pod kontrolou

Reginald žije v strachu. Po smrti kráľa sa rozhodne stať právnikom a už nič nenechať „na náhodu“ života. Potreba všetko kontrolovať je vyjadrená slovami „zákon“ a „predpis“. Podľahne ilúzii že rytieri nie sú viac potrební lebo podľa neho boj, bolesť a smrť sú ich dielom a zasadí sa za ich postavenie mimo zákon.

Cíti sa zodpovedným za smrť svojho otca a má strach že stratí aj svojho syna. To je dôvod prečo nepozná svojho syna. Banalizuje jeho očakávania a túžby a stáva sa problémovým rodičom pre svoje dieťa. Pre muža je veľmi ťažké si priznať, že to, do čoho investoval všetok čas a energiu bola z veľkej časti ilúzia.

Reginald sa na konci rozprávky javí ako ten, ktorý sa dokáže vysporiadať so svojim tieňom!

Sir Roland

Sir Roland je v kráľovstve Gabilónie legendou. Zabil šestnásť drakov a v boji so sedemnástym umrel napriek tomu, že tento bol už odzbrojený. Je ideálom rytiera verného slovám pasovania za rytiera a slovám prísahy rytiera. Dáva život za kráľovstvo, kráľovnú a syna Reginalda.

V osobnosti Ronalda sa „byť rytierom“ nestane zamestnaním, ale je bytím – životným štýlom. Je dobrým otcom ktorý rozumie svojmu synovi a dovolí mu snímať a realizovať jeho plány. Nejaká pochybnosť súvisiaca s prítomnosťou otca v živote Reginalda predsa len vzniká v súvislosti s tým, prečo sa Reginald nestal tiež rytierom a prečo má silnú potrebu „veci“ kontrolovať.

Vysvetlenie je naznačené v opise udalostí ktoré nasledujú. Najskôr je to pomoc kráľovnej, ktorá po smrti kráľa ostáva sama a potrebuje pomoc pri spravovaní krajiny. Neskôr je to samotná smrť Ronalda - milovaného otca, ktorý naposledy vydýchne v jeho náručí.

Sir Roland je výborným dedom, ktorý má čas na svojho ešte malého vnúčika (stane sa pre neho vzorom) a je dobrým manželom, ktorého žena po mnohých rokoch od jeho smrti stále cíti jeho neprítomnosť.

Lara

Platonická láska Justína. Vyrastali spolu a v detstve zdieľali úprimne svoje životy. Justín vo svojej naivnosti považuje Laru za dámu svojho srdca, ktorej jedinej zverí svoje tajomstvo o pripravovanom úteku z rodičovského domu a o jeho dôvode – stať sa rytierom napriek tomu, že je to protizákonné.

Lara má však svoju hlavu i svoje srdce niekde inde – sama v sebe. Je obrazom ženy, ktorá je sústredená na seba.

Celková krása osobnosti ženy je v dynamike života zdrojom jej identity vďaka otcovi ktorý svoju dcéru považuje za skutočnú princeznú. Ale Larinho otca, napriek tomu že sa spomína, v celom príbehu nestretneme a to ani počas veľkolepých osláv Lariných narodenín. Ak otec nie je prítomný, vtedy je veľmi často celková krása osobnosti ženy výrazne zredukovaná. U Lary je zredukovaný len na jeden rozmer – starosť o vonkajšok či zovňajšok :).

Lara preto ani nestojí o to byť princeznou. Stojí o perfektné šaty, perfektnú pleť, perfektnú oslavu – všetci to musia vidieť. Lara nepozná svoju hodnotu. Pozná hodnotu peňazí ktoré by bol schopný (za ňu) zaplatiť otec, podobne ako za hocijaký tovar. Lara sa tak stáva ľahko predajnou ženou – stačí mať požadovanú sumu, požadovanú slávu, požadované...

Tália

Typ ženy u ktorej muž nemôže len tak ľahko zabodovať. Dôvod? Mala 5 starších bratov. Musela si mnoho vysúťažiť, či obhájiť nejakým spôsobom.

S materinským mliekom  nasávala chlapčenskú filozofiu sily, bitiek, jednania. Na prvý pohľad rozpozná hromotĺka, podvodníka, frajeríka,... a povie im čo si o nich myslí. O to skôr však rozpozná aj skutočného rytiera. Práve stretnutie so skutočným rytierom zobudí v nej srdce princeznej.

Tália je empatická a intuitívna žena (stáva sa tak nevedome cieľa vedomou) a ako taká vie vstúpiť do príbehu Justína a zaujať v ňom významnú rolu. Zároveň je silnou a prefíkanou.

Táto rola po viacerých metamorfózach bude potvrdená Justínom. Tália sa stane vyvolenou.

Kráľovná

Patrí tiež k významným ženám príbehu.

Kráľovná miluje svojho kráľa a keď ho stratí jej srdce krváca. Možno sa príliš stotožnila so stereotypmi podľa ktorých má kráľovná sedieť doma, keď kráľ bojuje. Cítila sa sama a teraz už je sama – milovaný kráľ sa nevráti.

Chaos v srdci ženy je náznakom potenciálneho rozhodnutia, ktoré bude mať jeden cieľ – umenšiť bolesť, neistotu, potrebu orientácie. Kráľovná sa bojí a oprie sa o toho kto sa tiež bojí. Z ich strachov sa na koniec zrodí kontrolovaná ilúzia až do času, kedy bude jasné že ide o ilúziu. No tu je už kráľovná múdrou ženou, ktorá sa už nebojí. Nebojí sa tiež priznať chybu a urobiť všetko preto, aby bola napravená.

Heraklio

Nazvali sme ho drakom. Je obrazom muža - tyrana, ktorý hľadá moc za každú cenu a teda všetky prostriedky pre tento cieľ sú použiteľné.

Napriek tomu, že prešiel rytierskou výchovou – ba bol za rytiera pasovaný – rytierom sa nestal. Celé jeho nadanie bojovníka, inteligencia osobnosti, odolnosť znášať ťažkosti života sú motivované pomstou a najmä vidinou moci.

Ďaľšie mužské postavy

V príbehu „Justín“ je veľa mužských postáv. Vytvárajú širokú paletu životných štýlov muža minulosti i dneška – zdá sa, že nechýba ani jeden :). Komentár k týmto postavám si urobte sami.

Radi by som pri tejto príležitosti dali do pozornosti prácu Richarda Rohra, napríklad jeho knihu Stát se moudrým mužem alebo mnohé iné, v ktorých uvažuje nad mužskou spiritualitou a cestou muža. Ako pomôcku uvádzame archetypy osobnosti muža spracované podľa Richarda Rohra [1]. Všetky postavy príbehu „Justín“ je možné komentovať v duchu archetypov ktoré podrobnejšie uvádzame TU.

Odporúčame aj komentár:

• Justín I. - Rytieri v ohrození?
• Justín II. - Muž na ceste k zrelosti