Prvou časťou psychologicko-pedagogického komentára rozprávky Justin and the Knights of Valour (Justín a chrabrí rytieri) sme vstúpili do atmosféry sveta tohto príbehu.
Pokračujeme ...
Muž na prahu dospelosti – menom Justín, túži byť rytierom, no zdá sa, že okolnosti jeho života ho nútia k inému smeru.
Rytierstvo je postavené mimo zákon a otec tohto muža je ten, ktorý za týmto zákonom stojí ako prvý právnik krajiny. Otec tohto muža si praje, aby jeho syn bol ako on a žiadny argument syna nie je dosť dobrý aby zmenil svoj postoj. Syn má otca rád – nechce ho zraniť.
Dilema medzi „vedieť čo chcem“ a „robiť to, čo chce otec“ pôsobí bolesť, ktorá sa volá pochybnosť o sebe či kríza identity.
Našťastie mladý muž stretol v kritických momentoch svojho príbehu paradoxne najmä 2 múdre ženy (najprv starú a potom mladú) a priateľa Bluchera. Títo sa stanú pre neho zrkadlom v ktorom začína spoznávať svoju skutočnú tvár – bude mu však dlho trvať kým uverí tomu kým je. Teda...
... teda sa vydáva na cestu – lepšie – ujde z domu vydajúc sa po indikovaných stopách za svojím snom.
A skutočne po mnohých peripetiách sa dostane do veže múdrosti a tu začína tvrdý tréning. Napriek tomu že ho zvládne bravúrne v záverečnej skúške prepadne. Pričom netvrdíme že ju nezvládol! Skúšku zvládol a predsa prepadol a čo je horšie musí z veže múdrosti odísť.
Napätie z ohrozenia kráľovstva rastie. Tí, ktorí ho chcú uchvátiť pre seba sú stále mocnejší a stále aktívneší a niet toho, kto by sa im postavil aby kráľovstvo obránil – papierový zákon nestačí.
Aj keď sa z rytierskeho učňa stal skutočný rytier (Justín to tak necíti), neverí si! Ach tá neistota, horšia ako na začiatku príbehu. Mal otec pravdu? Zdá sa mu, že všetko spackal.
No okolnosti naberú rýchly spád. Justín musí robiť rozhodnutia a vďaka rytierskemu srdcu (aj keď oficálny titul „rytier“ NEMÁ, rytierom už JE) si volí správne.
Význam mena hlavného hrdinu rozprávky je „Spravodlivý“. (Pôvod slova je latinský. V angličtine si zachovalo pôvodný význam. V slovenčine ho používame napr. v slove „justícia“).
Syn hlavného právnika v kráľovstve Gabilónia sa ani inak nemohol volať :). Okrem toho, že toto meno bude skutočne charakterizovať Justína, je vyjadrením otcovej veľkej túžby cez právnu legislatívu vnášať do spoločnosti rovnoprávnosť, napomáhať spolužitie medzi obyvateľmi a spravodlivosť. Otec pre neho vybral kariéru právnika no Justín túži byť rytierom tak, ako jeho starý otec – sir Roland.
Pán Reginald je otcom Justína a teda synom sira Rolanda. Manželkou sira Ronalda a mamou Reginalda je Lily – je teda Justínovou babkou ktorá svojho vnuka chápe a preto povzbudzuje k vernosti jeho ideálom.
Justín sa na začiatku príbehu javí ako adolescent veľmi podobný tým našim v súčasnosti a predsa významne odlišným. Justín ostane čistým od drogy, rôznych sexuálnych skúseností, pornografie či adrenalínu z trestnej činnosti...
Jeho nezaťažený vnútorný svet sa javí ako naivný (projekcia ideálu do reality, ktorá nie je ideálna) a tak to prirodzene má byť.
Človek dozrieva na plnú osobnosť len postupne v konfrontovaní sa s výzvami jednotlivých vývinových období života, v kontexte spoločnosti v ktorej žije.
Jeho vnútorná čistota verná ideálu rytierstva – vyjadrená v slovách pasovania za rytiera – je v príbehu nekompromisne žitá mnoho krát. A mnoho krát aj za cenu istej porážky. Justín je tak skutočne hodný svojho mena, lebo sa ním – spravodlivým – reálne stáva.
Justín žije vo svojom snívaní, kritický k svetu okolo seba. Jeho emocionálne prežívanie (aj nestabilita) je najmä živená prístupom otca, ktorý ho drží v detskom veku napríklad tým, že mu nedovolí realizovať jeho sny a naopak tým, že za neho robí (prijatie do školy bez prijímacích skúšok) alebo robia (v prípade služobníctva), mnoho vecí, za ktoré by mal byť zodpovedný sám.
Justín nie je vystavený zodpovednosti, ktorá by mu umožňovala zdravú konfrontáciu s realitou. Realitu si vytvára sám prostredníctvom detských hier, snívania a pod.
Justín vie čo chce, no nechce zraniť otca, lebo to čo chce Justín je práve to čo otec nechce. Riešenie tejto typickej situácie je v ďalšom vývine dieťaťa kardinálne.
Nahromadená psychická energia v živote adolescenta je výsledkom stále viac rozširujúceho sa vedomia vlastnej identity, ktorá sa konfrontačne stretá s realitou sveta a najmä sveta rodičov a potrebuje byť uplatnená, realizovaná. Adolescentná vzbura pre zdravý vývin identity dieťaťa je nevyhnutná.
Justín po stretnutí s babkou, po tom ako si konečne sám postelie posteľ, napíše otcovi list a odchádza ponorený do svojich myšlienok škrabúc kusom dreva po plotoch, aby realizoval svoj sen stať sa rytierom aj napriek otcovmu nesúhlasu.
Ak dieťaťu nie je umožnené aby sa jeho „zobudené“ JA uplatnilo, jeho hľadanie osobnej identity sa predĺži a bolestná cesta hľadania osobnej identity trvá ďalej, sprevádzaná mučivou otázkou na ktorú nenachádza odpoveď: „KTO VLASTNE SOM“?
Justínova neistota a nedôvera v seba samého zapríčinená otcom sa vrátia viac krát. Bude potrebovať niekoho kto ho znovu oduševní, kto bude ochotný s ním zdieľať momentálnu „úzkosť“ duše, kto bude vidieť svetlo na konci „tunela“ (mág, sir Blucher a najmä Tália).
Občas to zas budú okolnosti ktoré sa stanú stimulom k vypätiu síl. Môžeme to vidieť v boji s Herakliom, či v beznádejnej situácii keď práve ruky skutočného rytiera vracajú život priateľovi Blucherovi.
Na konci príbehu stretáme iného Justína. Je zrelým mužom ktorý vie kým je a preto vie čo dokáže. Vie, že aj keby nebol pasovaným za rytiera, je ním vo svojom bytí. Je ochotný dať svoj život za kráľovstvo, za svojho otca či vzdať sa titulu.
Je mužom ktorý volí ženu jasne verbalizujúc jej celistvú krásu. Jeho vzťah k Tálii sa rodí vďaka zdieľanej skúsenosti rozličných situácií života, ktoré on i ona vedia valorizovať. Vytvárajú tak postupne reálny (v rámci bežnej ľudskej skúsenosti) obraz o tom druhom, ktorým sú potom vnútorne oslovenými, uchvátenými. Toto je ideál vzťahu z ktorého sa rodí životný vzťah. Ideál oproti zaľúbeniu „na prvý pohľad“, ktoré je výsledkom projekcie osobnej životnej skúsenosti do „objaveného“ protikladu.
1. apríl 2014 / zoči-voči médiám
Rozprávky, podobne ako „mýty“, čerpajú zo skúseností ľudstva ako takého. Témy, ich spracovanie – východiská, obrazy, osoby a obsadenie...
28. marec 2014 / zoči-voči médiám
V dávnych časoch môjho detstva som mala spolužiačku, ktorá doma nemala televíziu. Nevadilo to ani jej, ani nikomu, avšak akonáhle prišla niekam, kde bol zapnutý...
2. apríl 2014 / zoči-voči médiám
V prvej časti psychologicko-pedagogického komentára rozprávky FROZEN Zamrznuté srdce – dar či prekliatie? sme uviedli špecifiká postmodernej rozprávky a začali...
3. apríl 2014 / zoči-voči médiám
V prvej časti psychologicko-pedagogického komentára k rozprávke FROZEN Zamrznuté srdce – dar či prekliatie? sme uviedli špecifiká postmodernej rozprávky a začali...