Rebelka

8. september 2016 / Martin Slíž

Vytlačiť

Príbehy ľudských životov fascinujú. Odkrývajú to čo nie je možné zachytiť fyzickým zrakom: momenty rozhodovaní, námahy, strachu, samoty, neistoty, hľadania. Akosi podvedome v príbehoch iných ľudí vnímame náš príbeh

• Kto je človek? Ako sa stať úplným človekom (ako dozrieť)?

• Aký je jeho osud?

• Do akej miery to čo sa deje v jeho živote a s jeho životom, závisí od neho? Teda ako „to“ má vo svojich rukách?

Kvalita života človeka odpovedá na tieto otázky. O nej hovoria jeho pocity - to, ako sám seba zažíva.

Postmoderná rozprávka „Rebelka“ (preklad angl. názvu „Brave“ je inak dosť nepresný), sebe vlastným spôsobom opisuje príbehy osudov svojich hrdinov. Analyzuje ich a definuje. Výsledkom je spôsob ako byť v kontakte s vlastným osudom – sebou samým, s okolnosťami života a najmä s ľuďmi, ktorých osud je prepletený s tým mojím. Myslíme si, že stojí za to všimnúť si túto rozprávku bližšie.

„Si šťastný/á?“

(aby sme sa vyhli filozofovaniu, presnejšia formulácia je: „Cítiš sa šťastne?“)

Tvoja odpoveď je odpoveďou na otázku, či máš svoj život vo svojich rukách. Teda či tvoje šťastie / tvoj pocit je zážitkom šťastia, záleží od teba, alebo len od nejakej skutočnosti mimo teba.

* * * * * 

Na začiatku rozprávky, hlas Meridy (hlavnej postavy deja), navodzuje jej hlavnú tému ako „otázku“ na ktorú nevie odpoveď.

„Niektorí hovoria, že náš osud je spätý s touto zemou, že patrí k nám tak (osud), ako my patríme k nej (k zemi). Že osudy jednotlivcov sú vzájomne poprepletané – že sa navzájom ovplyvňujú. Mnohí osud hľadajú, iní s ním bojujú aby ho zmenili. Niektorí ho nikdy nenájdu. Sú takí, ktorí sú vedení.“...

Na konci rozprávky hlavná hrdinka už má odpoveď.

„Sú takí, ktorí hovoria, že osud je niečo mimo nášho vplyvu, že ho nemáme vo svojich rukách. Ale ja viem (lepšie), že osud žije v nás. Len treba byť dostatočne odvážnymi (chrabrými) aby sme si to všimli“.

* * * * * 

Rozprávka sa otvára príbehom viac menej usporiadanej kráľovskej rodiny, kde je každý identifikovaný so svojou sociálnou rolou a snaží sa ju plniť.

Kráľ Fergus

sa stará aby rodine nič nechýbalo. Vidno to z hojnosti, ktorú rodina požíva. Typicky chlapsky ľúbi svoju ženu Elinor (možno práve preto je tak trochu pod papučou) a pre svoju malú dcérku Meridu  – ako dobrý otec – predstavuje alternatívnu výchovu oproti tej materinskej protektívnej.

Pravdepodobne túžil po synovi – dedičovi trónu. Kto vie, keby bola Merida druho-rodenou či by jej venoval toľko času s tak silno „chlapčenskou“ výchovou. Merida silno zdieľa otcov život – je ním fascinovaná a napodobňuje ho. Otec sa v nej vidí.

Matka – kráľovná Elinor , je starostlivou matkou a ako nám príbeh ukáže podľa tradičných tabuliek dokonalosti, je takmer dokonalou kráľovnou a manželkou.

Dcérka Merida žije svoje detstvo obklopená láskou. Ona je tá, ktorá sa „čo skoro“ vzbúri a nebude chcieť prijať rolu – podľa očakávaní tradície – zodpovednej princeznej.

Gigantický medveď Mor´du´

ktorý naruší rodinnú atmosféru – je alúziou (narážkou) na nebezpečenstvo ktoré ohrozuje život a má byť v rozprávke odhalené a pomenované. Príbeh medveďa je legendou. Vystríha, aby sa jeho osud neopakoval v životoch iných.

* * * * * 

Kráľovná je dokonalým obrazom toho, čo znamená identifikovať sa s rolou – v jej prípade rolou kráľovnej.

Kráľovná a samozrejme aj princezná musia byť dokonalé. Dokonalé ale prečo? Lebo sú, či budú kráľovné. Byť kráľovnou je úloha, povolanie. Dokonalosť sa očakáva. Merida však okoštovala aké to je byť mimo pravidiel, povinností a teda nebyť dokonalou. Búri sa. Chce byť slobodná od roly princeznej.

Je možné vymaniť sa z toho kým človek je definovaný históriou, kultúrou, stavom, okolnosťami rodiny, a vôbec svojimi rozhodnutiami ktoré už urobil.....? Latentný (skrytý) odpor a únik do vysnívaného sveta slobody sa stane otvoreným po tom, čo Merida musí urobiť rozhodnutie v prospech tradície (vždy sa to tak robilo). Mamka jej zabezpečila vohľady. Princezninu ruku získa jeden z troch uchádzačov. Termín je príliš konkrétny a blízky. Merida sa rozhodne vzdorovať. Zmyslom vzdoru je získať slobodu – aj za cenu vojny.

Vieš čo stojí sloboda? Si pripravená zaplatiť cenu za tvoju slobodu? Meridin scenár zostať slobodnou za každú cenu, sa podobá legende o kráľovstve, ktorú rozpráva matka. Legenda nie je vymyslená story. Obsahuje pravdu o človeku. V tomto prípade o tom, čo pôsobí egoizmus s človekom samotným a tiež s tými, ktorých osudy sú prepletené s tým jeho.

Rozprávka Brave – veľmi pekne vykresľuje krízu vzťahu matka a dospievajúca dcéra. Matka sa snaží odovzdať dcére všetko, čo ju život naučil a čo dcére pomôže v jej živote (čo ju pripraví do života). Matka je tak zahľadená do svojho výchovného pôsobenia, že nevenuje pozornosť svetu svojej dcéry – jej záujmom a radostiam.

Dcéra zažíva nepochopenie a neprijíma matkine pôsobenie – nechce byť ako matka. „Chováš sa ako decko!“ hovorí matka. „A ty“ hovorí Merida „ako beštia“. Obe, matka i dcéra túžia po pochopení, ktoré je ovocím vzájomného počúvania. Keby ma len počúvala!!! 

Vzájomné počúvanie a následné vzájomné pochopenie je ďalšou dôležitou témou rozprávky. Počúvanie je symbolickým vyjadrením vzájomného zdieľania osudu ktorý matku a dcéru prinúti počúvať a rozumieť.

Zatiaľ však každá vidí  len svoju „pravdu“. Symbolicky je toto vzájomné neprijatie vyjadrené rozťatím nástennej výšivky. Jednota – harmónia je zničená. Toto je častý scenár aj v súčasných rodinách. Škoda, že tu častokrát scenár končí. Avšak nie tak v našej rozprávke.

Matka v obave a v rozhorčení nad správaním svojej dcéry siahne na to, čo Merida miluje – hodí do ohňa jej luk. Luk je pre Meridu symbolom slobody. Merida utečie z domu.

• Čo sú plamienky o ktorých matka na začiatku rozprávky povie že vedú k („počúvaniu“) osudu?       

V rozprávkach nechýbajú zázračné bytosti, ktoré ovplyvňujú príbeh hrdinu. Stretávame sa tak s bludičkami, sudičkami, dušami zomrelých, vílami, ježibabami, múdrymi starenami a podobne. Posolstvo týchto bytostí nie je vždy jednoznačné a hrdina musí zobrať na seba riziko hľadania jeho významu.

V reálnom živote sa s bytosťami z rozprávok nestretávame. Sú teda vymyslené? Sú symbolickým vyjadrením skutočnosti ktorá existuje a ku ktorej máme obmedzený prístup. Realita kolektívneho nevedomia*, realita osobného nevedomia, numinózna realita, realita Boha,...

________

* rozprávky pracujú s materiálom ktorý existuje od začiatku ľudskej prítomnosti na tejto zemi, kolektívne nevedomie zahŕňa ľudskú skúsenosť všetkých ľudských generácií

Plamienky tak predstavujú tichý hlas, ktorý sa v človeku ozýva z jeho vnútra vo forme intuície; dlhodobých pocitov nespokojnosti so „svojim šťastím“; snov; tvorivou prácou s fantáziou; pri príbehoch a udalostiach ktoré človeka „dostanú“; pri skúsenostiach vyplývajúcich z viery v Boha; vtedy keď si človek nájde čas zamýšľať sa v tichu nad kvalitou osobného života, vtedy keď všetečné, urazené, zakomplexované, trúfalé,  príliš angažované, túžiace po prestíži,... ego odstaví a skúša vidieť svoj život z nadhľadu,....

Náš rozprávkový príbeh skúma daný fakt veľmi dôsledne. „Si pripravená zaplatiť cenu za tvoju slobodu?“ Merida sa cíti manipulovaná matkou, zneužitá, zranená, má sa obetovať v prospech kráľovstva, .... je hnaná svojím egom k riešeniu, ktoré ju má zachrániť. Presne tak ako štvrtý syn z legendy o kráľovstve, ktorú matka Meride rozpráva. Merida trhá harmonický obraz rodiny bez ohľadu na rodinu, celé kráľovstvo, brániac svoju slobodu.

Meridin príbeh by sa mohol skončiť vojnou, možno svadbou z rozumu, možno samovraždou, možno nejakým diplomatickým riešením, možno.... Rozprávka nás však vedie k múdremu riešeniu, ktoré vo svojom procese predstavuje dozrievanie osobnosti a v závere riešenie problému, ktoré je najlepšie, lebo zrelé – hodné osobnosti.

Merida chce zmeniť okolnosti (matku) nie seba. Chce kúzlo ktoré zmení matku. Stane sa. Z matky je medvedica. Je to symbolické vyjadrenie rýchlych riešení problémov v ktorých sa človek ocitá. Medveď zviera – sa stáva symbolom ohrozenia, ba až skazy. Kúzlo sa stane trvalým ak, ak to čo bolo oddelené do druhého východu slnka nebude spojené. Vyšívaná tapeta v celku je symbolom skutočnosti pre ktorú je človek stvorený. Je to obraz toho, čo má naplniť, realizovať. Bez toho sa nestane tým kým človek sa má stať = Existenciálny neúspech.

Nech naše okolnosti nazveme akokoľvek – a tak to aj cítime – sme pozvaní vytvoriť s nimi vzťah. Žiť spolu v empatickej snahe rozumieť im do hĺbky – teda až k pravde o nich.

Merida a matka medvedica sú prinútené zdieľať ten istý osud a učia sa. Empatické snaženie z oboch strán, vytvára poznanie o druhom i sebe, ktoré premieňa dcéru i matku. Rodí sa vzťah lásky na inej úrovni. Obe dozrievajú v osobnosti. Rozhodnú sa pre riešenie problému ktoré je najlepšie aké vôbec môže byť.

Keď Merida v spoločnosti svojej matky – ešte medvedice – presviedča bojujúcich mužov že existuje lepšie riešenie ako boj, naznačuje čo to znamená počúvať „hlasy“ ktoré vedú k naplneniu vlastného osudu. Pripomenie šéfom klanov ako na hlas svojho vnútra vystavili svoje životy nebezpečenstvu aby ochránili toho druhého a tak aj krajinu, jednotu svojich kmeňov a vlastné rodiny. Krok za krokom za hlasom svojho vnútra vo vzťahu k realite, ktorá je veľmi konkrétna a ktorej je nutné načúvať. Egoistický záujem o vlastné dobro (zachránenie) sa mení na spoločný záujem a spoločné dobro.
Finálna scéna je dôkazom novej kvality vzťahu medzi matkou a dcérou. Rozumejú si. Dozvedáme sa prečo je to tak a tiež ako to bude v budúcnosti. Ich spoločná skúsenosť sa stala spoločnou múdrosťou v praxi. Osud žije v nás. Len treba byť dostatočne odvážnymi (chrabrými) aby sme si to všimli“.

* * * * * 

O otcovstve

Otec predstavuje alternatívnu výchovu k výchove matky. Oproti matkinej protektívno – starostlivej („Daj si pozor! Už máš zuby umyté? Nie že sa zamažeš! Kedy sa vrátiš? Už máš úlohy hotové? S kým ideš? Desiatu si zjedla?....“) prítomnosti, ponúka otec alternatívu nového, riskantného, dobrodružného, divokého. Pozýva k objavovaniu, presadeniu sa, námahe a k užívaniu ovocia svojej námahy. Za výkon je odmena. Každý musí vedieť bojovať – aj princezná. Otec je muž – ponúka teda mužské hodnoty. Rozumie túžbe svojej dcéry po slobode a autonómnosti. Jeho ocenenie jej schopností je zároveň potvrdenie jeho lásky k dcére. To znamená novú energiu byť lepšou v tom, čo je oceňované až po Blčiace vodopády. K výchove dcéry patrí vzťah otca k mame. Kráľ ľúbi svoju ženu spôsobom typicky chlapským. To znamená že všetko čo by mohla potrebovať má. Je milý k nej, má o ňu strach a trpí, keď ona trpí, oceňuje jej krásu a schopnosti. Pozýva ju aby sa s Meridou rozprávala aby mohlo dôjsť k pochopeniu. Od samého začiatku je možné všimnúť si, ako sa vo veciach výchovy nerozumejú. Elinor kritizuje jeho výchovné praktiky a on zasa banlizuje tie jej. Kráľ ostáva vo svojom chlapskom svete bez toho, aby sa pokúsil vstúpiť hlbšie do sveta ženy ktorá je jeho manželkou. A podobne tak Elinor ostáva vo svojom svete. Obaja by potrebovali zažiť blízkosť vďaka spoločnému osudu tak, ako sa to stane medzi Meriodu a Elinor. Dcéra odmieta byť takou ženou ako je jej matka a jeho manželka aj preto, že otec nechváli to ako je Elinor matkou a manželkou.
Muži celkovo v rozprávke zohrávajú úlohu „len mužov“. Potrebujú rituály, predpisy, postupy aby vedeli čo majú robiť a ako. Vyhráva surová sila tradície a zákona klanu. Neschopní vidieť ďalej ako na „koniec nosa“ využívajúc viac menej zručne schopnosti ktorým sa naučili.
Z rozprávky by sa dalo usudzovať že vlastne ak chce muž prežiť, potrebuje ženu :)

* * * * * 

O puberte

Puberta nie je jednoduché obdobie ani pre samotného puberťáka a ani pre tých, ktorí s ním žijú. Toto vyjadrenie potvrdzuje samotná rozprávka. Merida hľadá samú seba medzi matkinými výchovnými naliehaniami a únikmi do sveta samoty, kde je možné snívať a byť podľa vlastnej predstavy slobodnou. Lenže roly, úlohy a očakávania sú stále naliehavejšie. Kto som a kým chcem byť? Princezná ktorá má dostať za muža....? Nie! Byť ako matka? Nie! Meridine dobrodružné podniky, sľub ktorý urobí svojmu vernému spoločníkovi koňovi, odpor ktorý verbálne prejaví, i odvážny boj o vlastnú ruku, útek z domu ako aj návrat s riešením – kúzlo, sú prejavmi vzdoru proti konformnému svetu a túžbou ho meniť. Svet puberťáka je ideálny svet v ktorom chýba mnoho prvkov z reálneho života. Puberťák ich jednoducho nevníma. Podobne potom vyzerá aj on sám a jeho vysnívaná rola v živote. Preto nemôže začať meniť seba . Je ťažké potom cez osobnú skúsenosť pripúšťať že jeho obraz v tom najlepšom prípade je neúplný. A práve skúsenosť je dobrý prostriedok v ktorom sa dá dozrieť a stávať sa reálnejším. Práve skúsenosť je príležitosť meniť konformný svet postupnou zmenou seba samého. Merida vo svojej snahe meniť okolnosti a druhých, posunie „veci“ do polohy, kde je nútená meniť seba samú. Vytvoria sa tak optimálne podmienky aby mohla dozrieť v osobnosť.