Zavolajte na svadbu všetkých

15. október 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu: 

Mt 22, 01-14

Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách:

„Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.

Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.

Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘

Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.

Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ 

Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.

Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.

Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Podobenstvo o vražedných vinohradníkoch vyvolalo hnev u kňazov a farizejov, ktorí, ako píše evanjelista, pochopili že to o nich Ježiš hovorí. Neprejavili žiaden znak ľútosti ani obrátenia, ale hľadajú spôsob, ako ho zajať a odstrániť. Zoči voči tejto hrozbe Ježiš nielen že neustupuje, ale eskaluje problém tretím, posledným podobenstvom v ktorom polemizuje so židovskými autoritami.

Tieto tri podobenstvá postupne rozvíjajú základnú tému, obvinenie najvyšších náboženských autorít ktoré zaujali odmietavý a nepriateľský postoj voči Božiemu plánu. V tomto podobenstve Ježiš vysvetľuje prečo, čo je príčinou takého nepriateľstva: výhoda a zisk. Počúvajme teda Evanjelium podľa Matúša, kapitolu 22 verše 1 až 14.

Ježiš sa teda znovu prihovára veľkňazom, starším a tiež farizejom v podobenstvách. "Nebeské kráľovstvo", je dôležité znova pripomenúť, že Ježiš hovorí o nebeskom kráľovstve, nie o kráľovstve v nebesiach, nehovorí o onom svete, ale o novej, alternatívnej spoločnosti, ktorú chce Boh založiť na tejto zemi.

"sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi". Ešte raz sa vracajú otec a syn. Tentoraz Ježiš prirovnáva nebeské kráľovstvo, čiže Božie kráľovstvo, túto novú alternatívu, ktorú prišiel ponúknuť, k najkrajšej a najradostnejšej slávnosti v živote ľudí, svadbe. "Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť."

Kráľ však nestráca odvahu, posiela ďalších sluhov, a teraz pochopíme dôvod odmietnutia. Je to zvláštne, že niekto odmieta účasť na krásnej a radostnej slávnosti. "Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘"

Snaží sa zaujať ich najpríťažlivejším aspektom slávnosti, teda veľkolepou hostinou. V časoch veľkého hladu, v časoch veľkej biedy, sa čakalo na svadobnú hostinu, aby bolo možné sa najesť do prasknutia. Ježiš však hovorí: "Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom". Odmietajú ponuku kráľovstva kvôli vlastným záujmom a zisku. Ježiš odhaľuje postoj predstaviteľov náboženskej inštitúcie: všetko čo robia, robia pre vlastné výhody.

Zúčastniť sa na svadobnej hostine nie je výhodné, nie je produktívne. Na ponuku života odpovedajú smrťou. "Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili". To je osud Pánom poslaných prorokov. Teda na ponuku plnosti života, ako svadba, odpovedajú plnosťou smrti. "Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská", tu Ježiš používa jazyk prorokov, pestrý jazyk a ohlasuje budúci osud Jeruzalema, ktorý zabíja prorokov, rozsieva násilie a násilne bude zničený. "vrahov zahubil a ich mesto podpálil". To je osud ktorý postihne Jeruzalem.

Tu je však aj pozitívna časť. "Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia", tu je veľmi dôležité, ako sa to preloží: "rázcestia" - križovatky, ale nejde o rázcestia, križovatky. Grécke slovo označuje konečný bod územia, kde končili rímske cesty a začínali sa poľné chodníky. Bol to koniec jedného územia, ale aj začiatok iných území.

Ježiš v tomto podobenstve vkladá do úst kráľa slová, aby sluhovia išli na periférie, o to tu ide. Periférie, kde žijú vylúčení, tí na okraji spoločnosti. Takto evanjelista ukazuje misionárom smer, aby vedeli kde orientovať svoje ohlasovanie. Choďte na periférie, lebo tam sú vylúčení, vzdialení, odmietnutí. "A všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu", všetkých, už niet viac vyvoleného ľudu, ale jedno univerzálne pozvanie.

"Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli", je zaujímavé, že Ježiš najskôr hovorí o zlých, až potom o dobrých. Už neexistuje posudzovanie, Božia láska je ponúknutá všetkým. Božia láska sa neudeľuje ako odmena za zásluhy ľudí, ale ako dar pre ich potreby. "Zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami".

"Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu". Odev v Novom zákone a v knihe Zjavenia označuje dobré skutky ľudí a kráľ karhá toho človeka, ktorý nemá odev. Aký to má význam teraz uvidíme. "Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel".

Čo to znamená? Nestačí len vystúpiť do svadobnej sály. Pozvanie je pre všetkých, ale keď raz vstúpime, treba sa zmeniť. Ježiš postavil obrátenie ako podmienku pre príslušnosť k Božiemu kráľovstvu. Spoločnosti, ktorá stojí na hodnotách mať, vystúpiť, rozkazovať, Ježiš ponúka alternatívnu možnosť inej spoločnosti, kde je podelenie sa, zastúpenie, služba.

Toto je odev, teda nestačí len vstúpiť, treba sa zmeniť. "Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami". Používajúc typické obrazy a pestrý jazyk prorokov Písma, Ježiš hovorí o flustrácii do ktorej padá človek kvôli tomu, že premárnil jedinú príležitosť vlastného života.

Záver: "Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených". Mnohí znamená každý. Božia láska sa obracia ku každému, žiaľ, je málo takých, ktorí ju v plnosti prijímajú.