Tri podmienky slobody

8. november 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Aby sme správne chápali evanjeliá, treba ich čítať v pôvodnom jazyku a v aktuálnom historickom kontexte ich vzniku. Málo kto z nás však na to má čas a možnosti. Preto si môžeme pomôcť komentármi tých, ktorí majú priestor čerpať múdrosť posolstva zo zámeru pisateľa.

Dnes Kristus v Lk 14, 25-33 hovorí že jeho učeníkom môže byť len ten, kto má v nenávisti svojho otca... a kto nesie svoj kríž.

Nechajme sa prekvapiť skutočným významom týchto slov... pretože oni vôbec neznamenajú to, že odmietam najbližích, alebo že súhlasím s utrpením. Možno už dlhé roky sme takto rozumeli tomuto textu. Biblista Alberto Maggi, OSM ponúka svoj komentár takto:

Lk 14, 25-33

S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘

Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.

Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“

V evanjeliu dnešného dňa Lukáš predstavuje tri radikálne podmienky ustanovené Ježišom pre tých, ktorí Ho chcú nasledovať.

Aký je kontext? Ježiš ide do Jeruzalema – nasledovaný mnohými ľuďmi, ktorí nesprávne pochopiac Mesiáša ho nasledujú mysliac si, že bude znovu rozdelená moc. Myslia si, že Ježiš je slávny Mesiáš, syn Dávida, ktorý prichádza, aby obnovil starozákonné kráľovstvo Izraela a nechápu, že Ježiš je Synom Boha, ktorý netúži po moci, ale dáva svoj život v Jeruzaleme.

A evanjelista Lukáš píše v kapitole 14, veršoch 25 – 33, že „Išli s ním veľké zástupy“. Ježiš si bol vedomý tohto nesprávneho chápania svojho poslania, aj toho, že mnohí títo ľudia idú za ním s nesprávnym úmyslom, „obrátil sa a povedal im...“, a to je prvá podmienka, “«Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život...”», tu používa grécke slovo „psyché“, ktoré znamená „seba“, “«nemôže byť mojím učeníkom»”.

Počas predchádzajúceho jedla s farizejom Ježiš odsudzuje zväzky, ktoré sú úzko späté s touto partiou záujmu, s touto sektou a v Ježišovej skupine majú byť uvoľnené všetky vzťahy založené na priateľstve a príbuzenstve.

Tak veľmi uvoľnené, že ich zachovávanie vo vzťahu k Ježišovi musí ísť nad rámec rodiny a najmä je tu obraz manželky, keď predtým Ježiš povedal svojím učeníkom, že jedna z prekážok pre vstup do kráľovstva bolo „Oženil som sa, tak nemôžem prísť“. [1]

Prvou radikálnou podmienkou je, že toto členstvo v skupine Ježišových nasledovníkov, musí ísť mimo rodinné zväzky, naproti čomu v sekte Farizejov bolo všetko vykonané pre dobro celej skupiny.

Druhou radikálnou podmienkou bolo prijatie pohŕdania zo strany spoločnosti a následná obrovská osamotenosť. V skutočnosti, Ježiš hovorí “«Ktokoľvek nenesie svoj kríž»”, doslovne „ktokoľvek, kto nedvíha svoj kríž”, “«a ide za mnou, nemôže byť mojím učeníkom»”.

Toto je druhý krát, čo sa spomína kríž; ale prosím, pamätajte, že nikdy nie je myslený ako utrpenie. Všetky smutné momenty, čo život nevyhnutne so sebou prináša, nikdy nemá v evanjeliách tento význam. Ale „zdvihnúť kríž“ znamená prijatie pohŕdania spoločnosťou, pretože tí, ktorí boli odsúdení na túto potupu boli považovaní za spodinu spoločnosti.

Obzvlášť sa Ježiš odvoláva na ten moment, keď odsúdenec musel zodvihnúť horizontálne rameno kríža. A tak musel dôjsť až k miestu popravy prechádzajúc pomedzi dav, ktorý považoval za svoju náboženskú povinnosť urážanie a bitie odsúdeného.

Takže druhou radikálnou podmienkou je prijatie samoty a odsúdenia spoločnosťou. Cez dva príklady o veži a vojne, Ježiš vyzýva ľudí, aby si uvedomili ich vlastnú energiu; avšak – a to je dôležité, toto nemá odradiť tých, čo nemajú dostatok sily, ale pozýva každého vložiť svoju silu do Ducha.

Takže toto znamená poznanie našich obmedzení a spoľahnutie sa na moc par excellence – definitívnu silu Ježiša, silu Ducha.

A šok, záverečné prekvapenie pre tých, ktorí ho nasledujú keď hovorí, “«Tak ani jeden z vás»”, a tu by sme očakávali nejaký druh duchovnej rady, druh pravidla pre asketický život. Ježiš podáva tretiu podmienku, aby sme mohli byť jeho učeníkmi,  “«kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom»”. Zrieknutie sa toho, čo niekto vlastní, aby sa vyhol spoliehaniu sa len na vlastníctvo, dovoľuje sa spoľahnúť na to, čo niekto dá, pretože Ježiš potrebuje slobodných ľudí ako svojich nasledovníkov. Takže tieto tri podmienky sú výberom slobody a pre slobodu.

Najmä fakt zrieknutia sa vlastníctva pripomína, čo Ježiš povedal v predchádzajúcom podobenstve, kde jedným z ospravedlnení neúčasti na hostine bolo, „Kúpil som pole“ a iné „Kúpil som päť párov volov“ [2].

Preto vlastníctvo a majetok predstavuje prekážku. Nuž a tak sú tu tri radikálne podmienky, všetky v mene slobody, iba tí, čo sú slobodní, môžu plne nasledovať Pána. A čo tí ďalší? Tí ostali doma.

Preklad: Mária Veličková

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: