Bohatstvo slúži

10. november 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Ak mám bohatstvo a viem sa s ním deliť – robím si priateľov. Používam ho správne, som ten, ktorý pochopil, že život nemám pre seba ale pre druhých. Som tu, aby som ľúbil.... toto je refrén o čom je božie kráľovstvo... 

Pozrime sa na dnešné evanjelium a jeho biblický komentár.

Lk 16, 1-13

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘

Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘

Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘

On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘

Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘

Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘

On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘

Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘

A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.

Úryvok z Lukášovho evanjelia, ktorý sa chystáme preskúmať, prvých trinasť veršov 16. kapitoly, je veľmi náročný, nie ľahko pochopiteľný. Význam, poučenie, ktoré chce odovzdať evanjelista, je veľmi jasné: peniaze slúžia pre druhých, sú prostriedkom ako si získať priateľov.

Avšak niektorí ľudia ich nepoužívajú na to, aby si získali priateľov, ich priateľom sú peniaze, a nakoniec sa stávajú ich sluhom. Čiže namiesto toho, aby si peniazmi poslúžili, oni slúžia peniazom. Tento význam je jasný.

Úryvok je komplexný aj preto, že iba evanjelista Lukáš uvádza toto Ježišovo podobenstvo. Pozrime sa naň: “Povedal svojim učeníkom”, čiže Ježiš sa obracia na svojich učeníkov, “«Bohatý človek»”, toto je prvý kľúč k pochopeniu textu, ktorý musíme mať na pamati. Tri krát sa objavuje v Lukášovom evanjeliu výraz ‘bohatý človek’ a vždy v negatívnom význame.

Prvý krát je to v Lk 12, 16, kde bohatý človek je ten nenásytný, ktorý má veľkú úrodu, búra sýpky a chce postaviť nové, a Pán mu hovorí “Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si nahonobil, čie bude?”

Ďaľší krát je to v pokračovaní tohto úryvku, Lk 16, 19 - bohatý človek je ten z podobenstva o úbohom Lazárovi, čiže aj tu človek - egoista, ktorý nie je odsúdený za to, že druhému ubližuje, ale jednoducho za to, že si ho nevšimol. Boháč žije na takej úrovni, že sa chudobný ani len nedostáva do jeho zorného poľa.

Čiže tri krát výraz ‘bohatý človek’, vždy v negatívnom zmysle, a tak ho aj musíme prijať. Tento bohatý človek mal správcu, ktorý bol obvinený z toho, že rozhadzuje jeho majetok. Zavolá si ho, požiada ho, aby vydal počet zo svojho šafárenia, a potom ho prepustí. Povie mu “«Už nebudeš môcť ďalej šafáriť»”.

A čo urobí správca? Uvedomí si svoje možnosti: jedna je jeho fyzická neschopnosť - kopať nevládze; ďaľšia je jeho morálna neschopnosť - žobrať sa hanbí. Tak si povie “«Čo budem robiť?»”

A tak sa tento nepoctivý správca zachová prefíkane: chce, aby ho niekto prijal do svojho domu, keď ho prepustia a vyhodia z terajšieho príbytku. Chce sa spriateliť s dlžníkmi svojho pána. Zavolá teda dlžníkov a hovorí: “«Koľko dlhuješ môjmu pánovi?»On odpovedal: «Sto kadí oleja». Vravel mu: «Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat»”.

Tu nie je postoj správcu úplne jasný. Zriekol sa svojej odmeny, svojho podielu? Nie je to možné, lebo by bolo prehnané, aby zo sto kadí oleja bol správcov podiel päťdesiat. Nie je to celkom jasné.  Akokoľvek - znížil dlh, čiže napomohol dlžníkom.

Naďalej pokračuje vo svojej nepoctivosti. A slovo “nepoctivosť, nepoctivý”, je kľúčovým slovom k pochopeniu tohto úryvku. Prečo? Lebo “Pán pochválil nepoctivého správcu”. Ako je možné chváliť nepoctivého človeka?

Pretože bohatí (bohatý je v Lukášovom evanjeliu vždy videný v negatívnom svetle), alebo nepoctiví uvažujú na základe vlastných kritérií. Bohatý obdivuje bohatého; nepoctivý – v tomto spočíva dôležitosť tohto úryvku a Ježišovo odsúdenie – obdivuje nepoctivých, aj keď na to potom sám doplatí, ako tento pán.

Jedná sa teda o totálnu perverziu bohatstva, ktoré prevracia kritériá a hodnoty pri pohľade na spoločnosť, na ľudí. Čiže ten, kto je nepoctivý, obdivuje a podporuje nepoctivých, aj keby mal na to sám doplatiť. Ježiš vyjadruje presne toto, keď hovorí: “«Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.»”.

Čo tým chce Ježiš povedať? Ježiš chváli schopnosť reagovať na nepredvídanú situáciu. Zoči – voči nepredvídanej situácii, tento človek bol schopný reagovať. A hľa - hlboký význam tohto úryvku,“«Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony…‘»”, výraz mamona pochádza z aramejského slova mamon, čo znamena ‘niečo čo je isté, čo je samozrejmé’. A čo je isté, čo je samozrejmé?

Majetok, peniaze, zisk, bohatstvo. To sú veci, do ktorých ľudia vkladajú svoju istotu. A tak Ježiš nazýva toto bohatstvo ‘nepoctivým’, nieto poctivého bohatstva, Ježišovo posúdenie je veľmi vážne. “«’Aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.’»”.

A teda “spriateľte sa s ľudmi ktorí majú takéto peniaze”. Peniaze su nepochybne potrebné na to, aby nám bolo dobre, ale najmä na to, aby sa aj iní mali dobre. Kto používa peniaze iba na to, aby sa mal dobre on sám, zničí sám seba. A opäť sa objavuje výraz ‘nepoctivý’. Ježiš hovorí: “«Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.»”

A pokračuje ďalej: “«Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone…»”, Ježiš hovorí jasne, bohatstvo je nepoctivé, «kto vám zverí pravé bohatstvo?»”

A hľa finále, rozsudok, veľmi prísne Ježišovo napomenutie, ktoré treba zobrať veľmi vážne: “«Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom…»”,‘pánom’, nie ‘panovníkom’, z gréckeho slova kyrios, čiže pán.

 “«Pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať»” Hľa Ježišov rozsudok: “«Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone», čiže bohatstvu.  Buď našu istotu vložíme v Boha - a to znamená snažiť sa zdielať to čím sme a čo máme, s tými čo nemajú, pretože vieme, že naše bohatstvo spočíva v Bohu... Je to to isté ako keď Ježiš hovorí “Nerobte si starosti o svoj život, hľadajte najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné vám bude pridané”.[1]

Musíme si vybrať: buď dôverujeme Bohu a v ňom je naše bohatstvo a naša istota, alebo dôverujeme mamone.

Ježiš ale hovorí, že je nemožné slúžiť Bohu a zároveň aj mamone. Aký je Ježiš naivný! Veď čo sa deje? Za jeho chrbtom sa posmievajú tí, ktorým sa vždy podarilo slúžiť aj Bohu aj mamone, klaňať sa Bohu a hájiť vlastné záujmy.

Kto sú títo ľudia? Úryvok pokračuje[2], aj keď nie tu v liturgickej verzii. Kto sú to? “Farizeji”, super – zbožní ľudia, vysedávajúci v prvých laviciach, “ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu”.

Úbohý Ježiš si teda naivne myslel, že nie je možné slúžiť aj Bohu aj mamone; farizeji, zbožní a nábožní ľudia to však dokážu už dlhé veky.

Preklad: Zuzana Černá

Celý komentár na stiahnutie tu...

V slovenskom jazyku sme vydali tieto knihy Alberta Maggiho: