Zachovať potomstvo...

25. november 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

V dnešnom evanjeliu Saduceji chcú Ježiša dobehnúť, a vytiahnu na neho stať z Deuteronómia - v ktorej sa hovorí o zachovaní potomstva. Chcú ho zosmiešniť - lebo dopredu vedia že otázka nemá riešenie.

Ale Ježiš nájde spôsob ako sa dotknúť pravdy. Rozoberá tému - prečo je pre nich dôležitá téma zachovania potomstva, keď predsa život má v sebe oveľa vyššiu kvalitu.

Ježišov Boh je Bohom živých. Dáva už tu na zemi takú kvalitu života, ktorú ani smrť nezničí.

Pozrime sa na celé dnešné evanjelium a jeho biblický komentár.

Lk 20, 27-38

Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:  „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 

Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“

Konečným hriechom je ísť proti Ježišovi. Ježiš už trpel ich útokmi a už ich raz umlčal - veľkňazov, zákonníkov, starších a farizejov, ktorí zostali ticho stáť fascinovaní Jeho odpoveďou. Tento krát prišiel rad na saducejov.  Sú súčasťou kňazskej aristokracie a hospodárstva krajiny. Lukáš píše v kapitole 20, 27: „Prišli k nemu Saduceji,....“, ich meno je odvodené od kňaza Sadoka, ktorý bol kňazom za čias kráľa Dávida.

Za čias Ježiša mali v rukách všetku ekonomickú moc, boli aristokraciou, urodzenou kňazskou vrstvou Izraela. 

„...tí, ktorí popierajú, že existuje vzkriesenie,“ slovo „vzkriesenie“ sa po prvý krát objavuje v Knihe Daniel, ale Saduceji, extrémne konzervatívni, akceptujú ako slovo Božie len knihu zákona - Tóru [1]. Preto nepoznajú ani prorokov, ani nasledujúce písma.

Neveria vo vzkriesenie, na zemi sa majú tak dobre, že nemajú potrebu premýšľať o nasledujúcom živote. „....a spýtali sa ho otázku, osloviac Ho «Učiteľ..», toto je typická falošnosť snemu, pretože chcú vytvoriť Ježišovi zlé meno, chcú ho zdiskreditovať, no hlavne ho chcú zosmiešniť, ale pristupujú k nemu s týmto zdvorilým oslovením, Učiteľ. Neprichádzajú s úmyslom učiť sa, ale posudzovať a uznať vinným.

 „...«Mojžiš pre nás napísal», a oni sa odvolávajú na Mojžiša, „...že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka»”. Toto je levitský zákon z knihy Deuteronónium a iných biblických textov, ktoré boli ustálené pokým, ako je napísané, “ Jeho meno nebude vymazané z Izraela“.

Spôsob ako zostať nesmrteľným bolo to, že syn dostal otcovo meno, tak v čase smrti stále existoval niekto s jeho menom, a tak to bolo celé veky. Ak však bol niekto bez synov, potomka zabezpečil jeho brat. A syn, ktorý sa narodil dostal meno po zosnulom otcovi. Toto bol zákon nazývaný „levirátny“.

Saduceji pokračujú, „«Boli teda siedmi bratia. Prvý si zobral ženu a zomrel bezdetný.»“ Odvolávajú sa na obsah príbehu z Biblie, známy príbeh Sáry a Tobiáša. Úbohá Sára, sedem manželov jej zomrelo v svadobnú noc. „«Vzal si ju druhý i tretí a podobne aj siedmy a nezanechali potomka a zomreli. »“

Snažia sa robiť si posmech z podstaty zmŕtvychvstania a tak vlastne aj z Ježiša, aby stratil podporu davu, aby ho mohli vziať a zabiť. «Potom zomrela aj žena. Koho manželkou bude po zmŕtvychvstaní?» Otázka nie je zameraná, akoby sme si dnes mysleli v našej západnej kultúre, na citový vzťah lásky medzi manželmi, ale na ženu, ktorá bola prostriedkom pre splodenie synov [2].

A Ježiš odpovedá, pričom si uťahuje, v tomto prípade zo Saducejov: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných...“ doslova “... tamtoho veku...“ veku, kde smrť nevstupuje do života, “...a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú...“ a tu Ježiš vysvetľuje „... lebo už ani umrieť nemôžu“.

A tu pasáž zdôrazňuje fakt, že smrť nevstupuje do života, ale dovoľuje jasne ukázať novú, plne definitívnu a úplnú formu. “... už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli“, Ježiš nevenuje ironickú pozornosť hovoreniu o anjeloch, lebo Saduceji neveria v existenciu anjelov. Ale Ježiš ich aj tak spomína, lebo odkiaľ teda majú život? Od rodičov?

Nie, anjeli dostali život priamo od Boha. Tak Ježiš takto objasňuje, že človek nepotrebuje získať večnú existenciu cez narodenie syna, pretože získa život priamo cez Boha, tak ako anjeli. A život získaný takto od Boha je život večný a neporušiteľný. „...a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia,“ a to je vytvorené Bohom. Je to Boh, ktorý im komunikuje svoj vlastný život. A život, ktorý prichádza od Boha je už navždy.

„A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku“, keď nazýva „»Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ Spôsob, akým Ježiš hovorí, je typickým rabínskym výkladom biblických vysvetlení, ktoré oni urobili. Ježiš spomína známu pasáž z Knihy Exodus, kapitolu 3, kde sa Boh predstavuje: „Som Boh Abraháma.“

„Boh koho...“ Nechce poukázať na svoje božstvo... ale na to, že je ochrancom koho... Takže, ak Boh ochraňuje Abraháma, Izáka, ochraňuje počas života, táto ochrana Boha je navždy a ochraňuje aj v čase smrti. A tu je dôležité, posledné uistenie: „...nie je Bohom mŕtvych, ale je Bohom živých...“

Boh Ježiša nie je Bohom, ktorý vracia život mŕtvym, ale je Bohom žijúcich.  Boh, ktorý komunikuje svoj vlastný život žijúcim. Život, ktorý je schopný prekonať smrť. Preto nie je Bohom, ktorý privádza mŕtvych späť k životu, ale Bohom, ktorý dovoľuje žijúcim žiť navždy. To je to, čo sa nazýva „večným životom a zmŕtvychvstaním“. 

„Lebo všetci žijú v ňom...“ život prichádza vďaka Pánovi. Neočakávajme budúce zmŕtvychvstanie, ale život takejto kvality, ktorý je nezničiteľný. To je to, čo sa nazýva „zmŕtvychvstaním“.

Preklad: Lenka Morvayová

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC

Celý komentár na stiahnutie tu...

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: