Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Lk 2, 22 - 35
"Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo ..."
Dnešné evanjelium nám rozpráva o stretnutí Márie, Jozefa a Ježiša so staručkým Simeonom v chráme. Je to provokatívny text, ktorý poukazuje na to, že táto rodina veľmi dobre odzrkadľuje situáciu mnohých našich kresťanských spoločenstiev: napriek tomu, že máme Ježiša "uprostred", máme problém vyjsť zo zabehaného kruhu tradície, a tak dôverujeme skôr zachovávaniu nejakej praxi než samému Otcovi.
Často "vystupujeme do Chrámu" aby sme si tam vyžobronili trochu pozornosti od Boha, o ktorom sme presvedčení, že za to vyžaduje naše "obete", naše dary. Tak sa naše spoločenstvá stávajú miestom vyhradeným pre tých, ktorí si môžu dovoliť priniesť také obetné dary. Pričom čím je obetný dar väčší aj priazeň a pozornosť je väčšia. A samozrejme, kto je "váženejší" má väčšie slovo pri rozhodovaní...
Dnešné slovo nám však ponúka aj ďalšiu provokaciu: Po stretnutí so Simeonom a debate o tomto Synovi, sú Ježišovi rodičia "udivení".
Ak na chvíľu postavíme nabok pochopiteľný údiv Márie a Jozefa, tak sa táto skutočnosť opäť provokatívne dotýka našich spoločenstiev: sú naozaj miestami, ktoré dokážu "udiviť"?
Vďaka oslobodzujúcej sile evanjeliových slov ktoré sú nám každú nedeľu zverované (nehovoriac o tom, že sa to deje každý deň), mali by sme byť schopní vzbudzovať "údiv", ktorý pramení z krásy a sily nám zvereného posolstva. Tým, že sme sa zamerali a dávame pozor skôr na zachovanie vonkajšej formy dodržiavania, uhasili sme schopnosť udiviť Evanjeliom a urobili sme z neho istý druh príručky, pripravenej povedať: "toto sa môže a toto nie; to je dovolené a to zas zakázané" atď.
"Radostná zvesť", evanjelium, by nám mala pomôcť, aby zažiaril šarm Otcovej tváre, ktorý nás robí Sebe podobnými a chce dať všetkým možnosť už dnes žiť plným životom tu na zemi. Aj tým, ktorí si nemôžu dovoliť priniesť nič iné, len "dva holúbky".
