Vianoce - Božie "bláznovstvo" a hlboký zmysel Ježišovho príchodu na svet

Len bláznivý Boh mohol vymyslieť to, že sa stane človekom. Ale kto prinútil Pána, aby to urobil, aby opustil výsadu božského stavu a prijal slabosť toho ľudského?

 

V každom dejinnom období snom mocných bolo stať sa bohmi, povzniesť sa nad všetko („Vystúpim na nebesia, na Božie hviezdy si postavím trón... rovný budem Najvyššiemu“, Iz 14,13-14). Dosiahnuť Pána bolo tiež najväčšou túžbou každého náboženského človeka: povzniesť sa, zduchovniť sa, mysticky splynúť s neviditeľným Bohom. Mocní si mysleli, že dosahujú Boha a budú mu rovní prostredníctvom hromadenia moci, aby lepšie ovládli ľudí; nábožní ľudia sa snažili spojiť s Bohom prostredníctvom hromadenia modlitieb, aby sa tak prezentovali ako vzory svätosti. Čím viac sa však človek oddeľoval od druhých, aby sa stretol s Bohom, tým viac sa mu zdalo, že sa od neho vzďaľuje, že sa mu Boh stáva nedostupným.

 

Vďaka Ježišovi sme pochopili prečo. Na Vianoce sa Boh stáva človekom a znižuje sa na úroveň každého iného stvorenia. Len „Božie bláznovstvo“ (1Kor 1, 25) mohlo primäť Najvyššieho nielen k tomu, aby sa stal človekom, ale aby ním aj zostal: „Ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa podobný ľuďom“ (Flp 2,7). Doteraz nikto nikdy nepočul o Stvoriteľovi, ktorý by sa znížil na úroveň jeho stvorenia.

 

Pán to urobil z lásky k svojmu stvoreniu, ľudstvu. Narodením Ježiša Boh už nie je ten istý a ani človek. Vzťah medzi Bohom a ľuďmi sa úplne zmenil. Vďaka Ježišovi už Boha netreba hľadať, ale prijať. Človek nemusí vystúpiť hore, aby šiel v ústrety Pánovi, ale musí zostúpiť k druhým ľuďom, lebo v Ježišovi sa Boh stal človekom, hlboko ľudským a nežiada, aby bol obsluhovaný, ale sám sa dal do služieb každého človeka.

 

A tak to, či človek je v spoločenstve s Bohom sa nepozná podľa toho, čomu verí, ale podľa toho, ako miluje. Nerozhoduje, koľko modlitieb odrecitoval, ale nakoľko má sluch otvorený pre potreby iných. Nie podľa množstva obetí, ktoré prináša Bohu, ale podľa schopnosti obetovať sa pre dobro toho druhého.

 

Toto je úžasné prekvapenie Narodenia Pána: čím viac je človek človekom, tým viac objavuje a oslobodzuje to božské, čo je v ňom, Boha, ktorý nepohlcuje energie ľudí, ale sprostredkúva im svoje vlastné, Boha, ktorý nežiada, aby sme žili pre neho, ale z neho, a spolu s ním a ako on vyžarovali lásku, nehu a súcit ku každému stvoreniu, Boha, ktorý nežiada, aby sme poslúchali Knihu považovanú za posvätnú, ale aby sme za posvätné považovali každé stvorenie.