Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Jn 6, 22 - 29
Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.
Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.
Celá 6. kapitola je dialógom plným nedorozumení o chlebe, ako predtým s Nikodémom o „narodení“ a so Samaritánkou o „vode“. Nedorozumenie vzniká kvôli dvojakému významu: slovo má všeobecný význam, ale aj iný, dôležitejší, ktorý treba objaviť a vtedy sa stáva znamením.
Schopnosť symbolicky čítať skutočnosť vytvára rozdiel medzi človekom a zvieraťom. Každá vec nie je len sama sebou, ale aj odkazom na niečo iné. Kto tomu nerozumie, je „živočíšny človek“, ktorý nerozumie Božím veciam, ale ani ľudským.
V jednej rovine ide o majetky, ktoré je treba vlastniť, aby sme mohli žiť, v druhej rovine je tu príležitosť podeliť sa s nimi z lásky. V skutočnosti si človek zachráni život, ak ho spraví darom pre druhých, a stratí ho, ak sa ho pokúsi vlastniť len pre seba.
Učiteľ vysvetľuje, že chlieb, ktorý naozaj utíši hlad človeka, je život ako syna/dcéry a brata/sestry. Je ho ten, kto prijíma Ježiša, Otcovho milovaného Syna, ktorý miluje svojich bratov a sestry. Ježiš hovorí, že chliebom, symbolom života, je on, Syn, miluje Otca a bratov/sestry.
Ľudský život sa totiž skladá z tých vzťahov lásky, ktoré ho robia ľudským a žiteľným: „Kto nemiluje, zostáva v smrti“ (1Jn 3, 14b).
Zástupy hľadajú Ježiša, lebo jedli. Chcú si zabezpečiť svoj materiálny život; ešte nepochopili, že ľudský život má vstúpiť do vzťahu s Ním a žiť ako On, Syn, ktorý sa stáva chlebom pre svojich bratov a sestry. Netúžia ani tak po Ňom, ako po tom, čo pochádza od neho; a chcú si privlastniť zdroj chleba. Stále sú živočíšni, keďže ich cieľom je pominuteľný pokrm. Ignorujú chlieb, ktorý nepominie, ten, ktorý uvádza do spoločenstva s Bohom a ľuďmi.
Cirkev žije v stále väčšej plnosti „nadbytku“ chleba, ktorý nazbierala v Ježišovom dare. Tým, že ho slávi ako pamiatku, uskutočňuje neustály exodus od sebectva, ktoré dehumanizuje k láske, ktorá zbožstvuje človeka a dáva mu jeho pravú identitu syna v Synovi.
