Duch živého Boha, vyliaty do našich sŕdc

„Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery."

 

Mojžiš a proroci sú zem. Od nich pochádza zákon a svedectvo o svetle. Nie sú však ani životom, ani svetlom.

 

Čo sa narodilo z tela, je telo. Od Ježiša však dostávame milosť za milosťou, lebo on je svetlo a život: on nám dáva dar Ducha, ktorý nás rodí zhora a robí z nás Božích synov a dcéry.

 

Jednorodený Syn, Slovo, ktoré bolo vždy obrátené k Otcovi, sa teraz obracia k nám a svedčí o tom, čo nikto nikdy nevidel. V skutočnosti hovorí o tom, čo dobre pozná.

 

Výrazy „svedok“, „dať/prijať“, „pečať“ (potvrdiť), „vernosť“ (byť pravdivý), pripomínajú zmluvu. Prijatie Ježišovho svedectva znamená spečatenie zmluvy s Bohom, potvrdenie, že je pravdivý a verný svojim prisľúbeniam. Veď v ňom dostávame nové srdce, lebo nám dáva Ducha bez miery.

 

Boží posol už nie je len sprostredkovateľom zmluvy: je sám účastníkom zmluvy, jednorodeným Synom, Slovom, ktoré vyjadruje Boha, samotným Bohom, ktorý sa spája so svojím ľudom. Zmluva sa už neuzatvára písmenami vyrytými do kameňa, ale Duchom živého Boha, vyliatym do našich sŕdc.

 

Duch Syna prebýva v každom, kto prebýva v Synovi.