... odmietnutie Boha

„Ale vinohradníci si povedali:

‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘

Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.“

 

 

V sobotu sme videli, ako náboženskí vodcovia, veľkňazi, učitelia Zákona a starší idú za Ježišom a pýtajú sa ho, akou mocou robí tie veci v chráme. On im položil otázku, na ktorú odpovedali: nevieme.

 

Vedia však veľmi dobre čo chcú: zabiť Ježiša! Už sa aj rozhodli, len to treba urobiť tak, aby nestratili priazeň ľudí.

 

Ježiš teraz hovorí práve im, dáva odpoveď, ukazuje im, čo si myslia a čo robia. Avšak nerobia a nemyslia si nič nové, robia to, čo robili ich otcovia.

 

Podobenstvo o vražedných vinohradníkoch vyjadruje postoj vodcov ľudu, ktorým Ježiš ukázal Otcovu lásku. Z túžby po moci a pre ekonomické záujmy ju  odmietajú. A všetko je to dobre zabalené do náboženského systému, ktorý vymysleli: „Pošlem im svojho syna, uvidíme, či ho budú aspoň trochu rešpektovať“. Nie! „Odstráňme ho a jeho dedičstvo bude naše.“ Chamtivo si chcú privlastniť to, čo im nepatrí. 

 

Ježišova smrť nie je niečím prozreteľnostným, čo Boh stanovil a chcel, ale je to ľudská odpoveď na Boží plán lásky.

 

Boh tak miloval svet, že dal svojho Syna. Teda dôvodom, že nám Boh dal Syna, je láska, nie preto, aby bol zabitý či obetovaný alebo niečo podobné.

 

V tomto podobenstve je vyjadrené to isté. Boh neposiela svojho syna, aby ho ukameňovali alebo zabili, ale aby si profesionáli posvätna a samozvaní predstavitelia Boha konečne uvedomili: „všetkých sme zabili, toto je posledný..., toho nie!“.

 

Ich reakcia: „toho sa zbavíme hneď a čo je jeho, bude definitívne naše“. Tak náboženský systém so svojimi predstaviteľmi prejavuje totálne odmietnutie Boha.