Chrám a dve mince vdovy

10. jún 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Mk 12, 38 - 44

Ako Ježiš učil zástupy, hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.

Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

Po tom, ako Ježiš vyhnal predavačov a kupujúcich z chrámu, sa rozpútal proti nemu útok zo strany predstaviteľov náboženskej inštitúcie (veľkňazi a farizeji, herodiáni, saduceji, zákonníci). Teraz (Mk 12, 38-44) Ježiš "opätuje úder".

Evanjelista píše: „Hovoril im...“ Ježiš sa obracia na zástup – to čo chce povedať je veľmi dôležité a zaujíma celý národ.

„...vo  svojej náuke.“ Slovo „náuka“ je vyjadrené slovom „doktrína“ – teda je časťou Ježišovho učenia. „dajte si pozor...“ je v rozkazovacom spôsobe a znamená „pozor!“. Pozor na istú kategóriu ľudí. Na akú? Na hriešnikov, nevercov, na tých čo sú mimo zákon? Naopak – neuveriteľné – hovorí o zákonníkoch – lebo sú nebezpeční.

Zákonníci – ako vieme – boli oficiálnymi teológmi magistéria Izraela a ich učenie bolo na úrovni Božieho slova. A práve o týchto Ježiš hovorí „dajte si pozor na tento druh ľudí“. A keďže evanjelium nie je kronika ale teológia, jeho autor hovorí o troch rozpoznávacích znakoch, ktorými túto kategóriu ľudí je možné rozpoznať vo všetkých časoch.

Hovorí že „páči sa im prechádzať sa v dlhých šatách“. Obliekajú sa ináč ako všetci ostatní. Oblečenie má naznačiť ich stupeň, dôležitosť a ich vzťah s Pánom.

„..pozdravy na námestiach...“ – páči sa im, že táto ich dôležitosť je im priznaná na verejnosti. „prvé miesta v synagóge...“ – tie boli na najviac viditeľnom mieste, tie nad ostatnými miestami – teda stále potreba odlíšiť sa od ostatných. „Prvé miesta na hostinách ...“ tie, ktoré boli najbližšie k pánovi domu – tam, kde sa posluhovalo ako prvým a najlepšie. Nie sú len nenásytní márnivci, ale aj s nenásytným apetítom; prakticky okupujú celý životný priestor: synagógy, námestia aj oslavy. Ich panstvo sa rozšíri na celý život človeka.

„Vyžierajú domy vdovám...“ – vdova podľa biblie je osoba, ktorá nemá človeka, ktorý by sa jej zastal, človeka, o ktorého by sa mohla oprieť. Je bezbrannou osobou. Nie je ani tak ženou, ktorá nemá manžela. Predstavuje bezbranných v spoločnosti.

Evanjelista pokračuje (tu môže byť aj slovenský preklad nepresný) a hovorí: „Nechávajú sa vidieť ako sa dlho modlia...“ ich modlitba je len „fintou“, je to len recitovanie – lebo ich boh je iný boh ako neskôr uvidíme. Ich bohom sú peniaze.

Nasleduje jediné odsúdenie nejakej kategórie ľudí Ježišom „Oni budú odsúdení prísnejšie...“ Ježiš ktorý neodsúdil hriešnikov, odsudzuje zákonníkov. Ako? Evanjelista to vyjadril v podobenstve „o vinohradníkoch“. Vinica sa im vezme a dá iným.

Ježiš si sadne oproti chrámovej pokladnici (chrámovému pokladu) – skutočný boh chrámu – čo je? Poklad, mamona, interes, konvencia. Tento boh je boh, ktorý žiada a žiada stále viac.

Chrámový poklad bol najväčšou bankou na Strednom východe.  „ ... prišla chudobná vdova...“ znovu ju tu máme – vdova – tú, o ktorej pred chvíľou Ježiš hovoril – ktorú zákonníci vyžierajú – „...ktorá hodila dve drobné mince...“

„Ježiš zavolal k sebe svojich učeníkov...“ – znova ich Ježiš musí volať, lebo nie sú prítomní. Ježiša sprevádzajú, no nenasledujú. To čo Ježiš nasledovne hovorí, nie je chvála na vdovu, ale plač nad obeťou náboženskej inštitúcie – obeťou a komplicom.

Vdova je obeťou boha vampíra, ktorý vyciciava krv svojich synov.

„Veru hovorím vám, táto chudobná vdova, hodila do pokladnice ...“ po tretí krát je vyslovené slovo pokladnica, zdôraznenie čo je „skutočným“ bohom toho chrámu. „... viac ako všetci ostatní. Všetci dávali zo svojho prebytku. Ona naopak, vo svojej mizérií, dala všetko čo mala“ – doslova „celý svoj život“.

Aby sme pochopili Ježišove lamentovanie, je potrebné odvolať sa na knihu Deuteronómium, kde sa píše o tom, že z pokladnice chrámu sa majú brať prostriedky na podporu vdov a sirôt. A zákonníci so svojou nenásytnou teológiou toto zmenili. Nielenže sa z chrámového pokladu vdovám nedostáva, ale samé vdovy majú podporovať chrám ponúkajúc aj svoj život.

Teda nejde o oslavu vdovy zo strany Ježiša.

Pre ešte lepšie pochopenie Ježišovho správania je potrebné k veršom nedeľného evanjelia pridať tie čo nasledujú. Ježiš vychádza z chrámu a je oslovený jedným zo svojich učeníkov (kap 13): „Majster pozri aké nádherné skaly a nádherné stavby!“ Grécky text doslova hovorí, že učeník si naplnil ústa oslavnými rečami. Ježiš odpovie: „nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zborený...“

Chrám – symbol inštitúcie, ktorá namiesto obrany osôb ich vykorisťuje, namiesto pomoci vdovám ich vyciciava – nemá právo existencie, preto že je v protiklade s vôľou Otca, ktorý miluje každé svoje stvorenie.