Najväčší je ten, kto vie slúžiť

4. máj 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Jn 13, 16 - 20

Amen, amen, hovorím vám, sluha nie je väčší ako jeho pán. Ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.

V tomto verši Učiteľ myslí na svojich apoštolov, ktorí sa podľa Lukáša pri poslednej večeri hádali o tom, kto je z nich väčší. Toto je jediný raz, keď sa v Jánovom evanjeliu objaví slovo „apoštol“: „Otrok nie je väčší ako jeho pán, ani apoštol nie je väčší ako ten, kto ho poslal“.

Teda, chcete byť veľkí? Veľmi dobre! Ozajstná veľkosť spočíva v umývaní nôh. Apoštol, ktorý sa chce podobať velikánom sveta, je jednoducho smiešny, vzbudzuje ľútosť. Aj ten však, kto chce byť veľký, vzbudzuje ľútosť, lebo nepochopil, čo to znamená byť veľký! Nepochopil, kto je Pán.

Ježiš v Eucharistii, ktorú slávime, umývajúc nohy a dávajúc za nás svoj život, zmenil kritériá veľkosti. Najväčší je ten, kto vie slúžiť. Najväčší je pokorný.

Aké smiešne je vidieť tých, ktorí hľadajú prestíž a slávu aj v kresťanskom spoločenstve! Je to smiešne! Je to zároveň aj veľmi ľudské. Platí to teda pre každého veriaceho. Všetky hádky, kvôli našej prestíži, kvôli úcte, ktorú nám ostatní musia preukázať! Ak ma nebudú rešpektovať, som mŕtvy! Ale načo mi je úcta, ktorú mi druhí majú preukázať? Čo s ňou budem robiť? Akoby veľkosť spočívala v tom, či ma všetci budú voliť.

Veľkosť spočíva v tom, že viem umývať nohy ako Boh. Takého Boha ale nikto nechce, ani Peter! Naozaj ho nechce.

Zdá sa však, že práve preto je Bohom! Učiteľ sa nám snaží vysvetliť, čo urobil, keď umýval nohy, čo je iný spôsob, ako konkrétnym obrazom povedať, čo pre nás znamená slávenie Eucharistie: nielen sláviť obrad, ale naozaj žiť takým štýlom, aký ukázal umývaním nôh... A to je veľké tajomstvo, do ktorého naozaj musíme vstúpiť!

...

Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte (Jn 13,17).

Nedá mi nedoplniť vyššie zamyslenie (hoci už toho bolo dosť napisané) zvlášť vzhľadom na isté prejavy zbožnosti, ktoré boli u mnohých povýšené na kresťanské princípy, a sú v podstate škodlivými sedimentmi, ktoré zakrývajú Ježišovo posolstvo.

Učiteľ nás dnes upozorňuje, že blaženosť/blahoslavenstvo, čiže plnosť života v dosiahnutí božského stavu nespočíva len v „poznaní“, ale predovšetkým v praktizovaní spôsobu služby.

Gesto, ktoré Ježiš práve vykonal (umývanie nôh), sa stáva pre jeho učeníkov, teda pre nás, zdrojom blaženosti, ktorá nespočíva v tom, že niečo robíme, ale v tom, že sme neustále v službe, po Učiteľovom boku, kľakajúc si s Ním a ako On k špinavým, unaveným, možno zraneným „nohám“ dnešného ľudstva.

Tí, ktorí sa chcú vrátiť k „svätému prijímaniu“ na kolenách a do úst, len veľmi málo porozumeli Učiteľovmu posolstvu: nie pred Ním si máme kľaknúť, ale pred bratmi a sestrami, ktorí najviac predstavujú „špinavé nohy ľudstva“. Len tak „budeme skutočne blahoslavení“.