Moc blahoslavenstiev

Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

 

Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

 

Takto Ježiš hovorí hneď potom, ako vyhlásil Blahoslavenstvá. Na ne sa treba odvolávať, aby sme správne pochopili, čo chce povedať. Istým spôsobom sú určené všetkým nostalgikom, ktorí plačú za "poriadkom a disciplínou", všetkým, ktorí identifikujú Ježišovho Boha s Bohom zákonodarcom, ktorí od svojich veriacich vyžaduje slepú a absolútnu poslušnosť a trestá večným zatratením.

 

"Zákon a Prorokov" je možné pochopiť a prekonať len Ježišovou ponukou, ktorá sa nachádza v Blahoslavenstvách. "Najmenšie príkazy" na ktoré poukazuje sú vlastne Blahoslavenstvá a nič iné.

 

Kto to chápe tak, že sa Ježiš odvoláva na najmenšie prikázania Zákona, je úplne mimo. Tvrdohlavosť tých, ktorí ešte stále veria vo víziu zmierenia medzi Starým zákonom a Ježišovou ponukou je protievanjeliová. V istých aspektoch aj Dekalóg je zmenený: pred Blahoslavenstvami aj Desať slovom bledne.

 

Prečo stále ponúkame "spytovanie svedomia" založené na Desatore?

 

Pokračujeme v podrobnom spytovaní svedomia s chirurgickou presnosťou, zatiaľ čo Blahoslavenstvá nás pozývajú prijať úplne iný životný štýl. Štýl života, v ktorom sme pozvaní ako "veriaci" stať sa "synmi a dcérami"; kde životný štýl nie je viac orientovaný na poslušnosť, ale na podobnosť Otcovej láske. Pričom Ježiš zaplatil životom za svoju ponuku! My nie, ešte stále uprednostňujeme Zákon Desatora a moc Blahoslavenstiev nechávame "snílkom". Ach, jaj...