Každodenná skúsenosť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal“.

 

Tieto riadky by sme mohli nazvať takto: domnelé poznanie. Jedna vec je vedieť niečo o Učiteľovi a druhá vec je zdieľať s ním intimitu milovaného učeníka.

 

Občas mám dojem, bez toho, aby som chcel súdiť či upadnúť do toho istého omylu domnienky, že skúsenosť cirkevného spoločenstva ukazuje, že veľa vieme, že máme „poznatky“, ale keď sme podrobení skúške, vychádza najavo, že sme študijne podkutí a vycvičení (čo je samozrejme dôležité), ale v skúške faktov každý zostáva so svojím presvedčením. 

 

Skúsenosť zdieľania života s Učiteľom sa nezakladá na „Vieme, poznáme ťa“, lebo to často vedie k tomu, že Učiteľa zavrieme do klietok našich kategórií, a tým ho urobíme „poslušným“ a ľahko ovládateľným, prispôsobujúc tvrdosť jeho ponuky našej zotrvačnosti, nášmu strachu že stratíme všetko, našej „cti“.

 

Poznať ho znamená vstúpiť s Ním do intímneho vzťahu, aby sme prijali tú silu, ktorá ho „prinútila“ k tomu, aby sa stal jedným z nás: Otcovu lásku, ktorá prosí o prijatie a zdieľanie.

 

Učeníci nie sú tí, ktorí „vedia“, ale tí, ktorí žijú tak, že neodovzdávajú poznania moci, ale rozhodnutia služby; neponúkajú poznanie ako vlastniť, ale ukazujú cesty zdieľania; neučia o tom, ako vyzerať, ale ako každodenne zápasiť o to, aby sme žili pravdu o tom, že sme synmi a dcérami, bratmi a sestrami.