Milosrdenstvo voči malým ...

„Ježiš znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?““.

 

Z dnešného príbehu o uzdravení človeka s vyschnutou rukou, by som rád zdôraznil túto vetu: „Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“.

 

Ježiš stavia tohto človeka do prostriedku synagógy, na miesto modlitby, a teda aj stretnutia s Bohom. Takto nám dáva pochopiť, že je nemožné rozlíšiť medzi uctievaním Boha a milosrdenstvom voči druhým: nie je možné uctievať Boha a zostať ľahostajní voči bratom a sestrám, ktorí sú v núdzi alebo trpia.

 

Ten výraz „do prostriedku“ je výnimočný: „v prostriedku“ to je zvyčajne pozícia vlastná Vzkriesenému, ​​keď sa zjavuje svojim nasledovníkom. Učiteľ, ktorý od človeka žiada, aby sa postavil „do prostriedku“, akoby sa s ním chcel stotožniť, takmer akoby chcel povedať, že autentická skúsenosť jeho prítomnosti ako Vzkrieseného sa uskutočňuje prostredníctvom starostlivosti a milosrdenstva prejaveného voči malým a biednym.

 

Prijať Ježiša „v prostriedku“ znamená postaviť dobro a blaho ľudí, ktorých každodenne stretávame, do centra našej existencie. Presne ako On, ktorý podľa Petrových slov „chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom utláčaných, pretože Boh bol s ním“.

 

Kráčať životom, „dobre robiť a uzdravovať“: to je úloha tých, ktorí chcú byť jeho učeníkmi.