Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Mk 3, 7-12
„Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali“.
Odmietnutie a odsúdenie Ježiša farizejmi a herodiánmi znamená nový začiatok Božieho ľudu. Evanjeliová účinnosť je veľmi odlišná od ľudskej účinnosti: čerpá svoju silu z nemohúcnosti človeka a z Božej moci: „Keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12,10). Keďže Boh, na rozdiel od človeka, vie čerpať úspech z neúspechu a život zo smrti.
Je tu vymenovaných sedem miest, číslo, ktoré označuje plnosť. Všetci sa ponáhľajú k Učiteľovi, aby boli súčasťou jeho spoločenstva. Úspech nedosiahol túžbou mať, vládnuť a osláviť sa, čo je pôvod všetkého zla; toto všetko premohol práve svojím neúspechom, chudobou, službou a pokorou toho, kto miluje.
Ježiš je prezentovaný ako stredobod veľkého hnutia ľudí, ktorí v ňom hľadajú a nachádzajú možnosť uzdravenia. Človek je zranený a z potreby záchrany a uzdravenia sa rodí púť k Ježišovi. Položme si otázku: kde sa môžu dnešné zástupy, početnejšie ako tie vtedajšie, „dotknúť“ Ježiša? Nemali by byť naše dnešné kresťanské spoločenstvá Ježišovým telom, ktorého sa môžu chudobní a slabí „dotknúť“?
Tu je druhý aspekt dnešného evanjelia: Viera nie je len vedieť, kto je Ježiš, aj démoni to vedia, lepšie ako my. Jakub hovorí: „Veria, ale trasú sa“ (Jak 2,19). Veriť je predovšetkým skúsenosť s Ježišom, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. Ideologická viera, ktorá vie všetko, no nezažila, nemá skúsenosť s Božou láskou, je predzvesťou pekla. Je to trest pre zatratených, ktorí poznajú dobro, ale ho nemajú.
Učiteľ nechce od nikoho reklamu (tým menej od démonov!). Prichádza ku každému cez slabosť toho, kto ho skutočne pozná a ohlasuje ho ako lásku ukrižovanú, chudobnú, poníženú a pokornú. Propaganda ide presne opačným smerom a využíva práve tie prostriedky, ktoré Učiteľ odsúdil a odmietol ako pokušenia.
Rastislav Dvorový
