Biblický komentár k dnešnému evanjeliu ...
Mk 1, 40-45
„K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš pohnutý súcitom, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý“.
Dnešné evanjelium nám rozpráva príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil malomocného. Tento malý obraz hovorí veľa o tom, akým spôsobom k nám Boh pristupuje. Nemá strach z nášho "malomocenstva", nebojí sa, že si zašpiní ruky, že sa od nás "nakazí". Nebojí sa ani možného "vylúčenia", ktoré s malomocenstvom prichádza (Marek nám vlastne hovorí, že pokiaľ je uzdravený malomocný znovu začlenený do životného kontextu svojho spoločenstva, Ježiš sa "musí" zdržiavať na opustených miestach).
Vziať na seba slabosť druhého prináša riziko vylúčenia zo strany všetkých tých, ktorí vidia v "malomocnom" bratovi či sestre nebezpečenstvo, niečo, čomu sa treba starostlivo vyhnúť, "pretože nikdy nevieš, ako to s tebou skončí". A tak sa často stávame odborníkmi na umývanie rúk a zatváranie očí.
Pápež František, ktorý stelesňuje hlas prorokov, ktorý vždy rezonuje v našich dejinách, nás vyzýva, aby sme urobili spoločenstvo cirkvi ozajstným odborníkom na ľudskosť. Statočne nám ukazuje cestu po ktorej kráčal Učiteľ a povzbudzuje nás, aby sme ju znovu objavili tam, kde znepokojenie kvôli doktríne spôsobilo vylúčenie, tam, kde prvoradý záujem o bohoslužby a kult nás oddelil od života ľudí, tam, kde hľadanie "silnej katolíckej identity" sa stáva len zápasom o hľadanie starých zašlých čias, ktoré sú už nenávratne preč.
Ježiš nám ukazuje úplne inú cestu: jedine ak vzájomne prijmeme na seba naše slabosti, dokážeme budovať ľudstvo, v ktorom už nebude možné časovať sloveso "vylúčiť", ľudstvo, v ktorom "malomocenstvo" druhého je cestou, po ktorej treba kráčať spolu, aby sme sa stali ľudskejšími, nakoľko ľudskí, že vstúpime do božského stavu.
Rastislav Dvorový
