Vstaň a choď

„Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria“.

 

Ochrnutému človekovi, ktorého priniesli pred Ježiša, Ježiš odpúšťa hriechy, vracia zdravie a prikazuje: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov". Zdá sa, ze je to výzva pre každého jedného z nás: "Vstaň", nezostaň ležať, postav sa na nohy, znovu nájdi svoju synovskú dôstojnosť.

 

"Vezmi si lôžko": je to pozvanie stať sa aktívnym subjektom v živote, bez toho, aby sme nechali "konať" vonkajšie faktory všetkého toho, čo sa na danú chvíľu zdá, že ponúka riešenia pre život a slobodu, ale nakoniec sa z toho vykľuje zlatá klietka, ktorá bráni žiť, myslieť a konať.

 

"A choď domov": vráť sa do spoločenstva bratov a sestier, už nie nesený inými, ale na vlastných nohách, už nie ako závislý, ale vedomý si vlastných krehkostí, ktoré Učiteľ uzdravil, ako sestra, či brat schopný sprostredkovať život na obraz a podobu Otca, ktorý chce, aby jeho synovia a dcéry chodili a boli plní života.

 

Je to silný obraz, plný nádeje, predovšetkým však nás dokáže zbaviť všetkého, čo nám bráni žiť a núti nás iba živoriť, vrátane mnohých, príliš mnohých "zákonníkov a farizejov" prítomných okolo nás, ktorí by nás chceli vždy v pozícii podriadených a závislých. Ako vždy v evanjeliu, kritérium, ktoré sprevádza Učiteľovo konanie nie je dodržiavanie zákona, ale dobro človeka. A toto je dar/úloha, ktorá bola zverená každému jednému z nás.

 

Rastislav Dvorový