Jozef, muž spravodlivý

Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

 

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

 

Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

 

Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel.

 

Dnes liturgicky slávime svätého Jozefa, ktorého klasická ikonografia často zobrazuje ako milého starca, ktorého si Boh vyhliadol, aby dal Ježišovi rodinu.

Na chvíľočku sa objaví v takzvaných evanjeliách o Ježišovom detstve a potom záhadne zmizne sťaby sa vyparil.

 

Jozef bol „spravodlivý“, teda prísne zachovával Zákon a preto zrejme aj zapálený nacionalista.

 

Predpokladalo sa, že striktné dodržiavanie príkazov a nariadení spravodlivých urýchli príchod Mesiáša, ktorý oslobodí ľud od rímskych utláčateľov a obnoví Izraelské kráľovstvo.

 

A tak sa Jozef, Spravodlivý podľa Zákona, rozhodol porušiť samotný Zákon (rozhodol sa ju tajne prepustiť, namiesto toho, aby ju odsúdil ako ho Zákon zaväzoval), aby vytvoril miesto Bohu.

 

Jozef Spravodlivý pripravuje cestu pre Syna Otca, ktorý obnovuje svoj vzťah k ľudstvu: už nie ako Boh, ktorý vládne vydávaním zákonov, ale ako Otec, ktorý otvára svoj dom a pozýva nás vstúpiť do stvorenia nového človeka.

 

„Syn“ Jozefa Spravodlivého zničí staré náboženstvo, aby otvoril cestu skúsenosti viery, ktorá ponúka životu tých, ktorí sa odvážia takúto výzvu prijať, novú kvalitu: samotný božský stav.