Posolstvo evanjelia stále platné... Boh nehľadí na zásluhy ľudí, ale pozerá sa na ich potreby, nie na ich čnosti, ale to, čo skutočne potrebujú.
Pozrime na dnešnú dobrú zvesť a jej komentár.
Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“
Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“
A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“
Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“
Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
Neexistujú situácie bez možností; prípady ktoré sa nedajú vyriešiť. Aj v okolnostiach ktoré sú pre človeka najzúfalejšie je vždy apoň nejaká nádej, je tu istota lásky toho Boha, ktorý ako píše sv. Pavol v liste Rimanom, všetkých uzavrel do neposlušnosti, aby preukázal svoje milosrdenstvo voči všetkým [1].
Podľa knihy Genezis bol vyhnaným človekom hriešnik, teda máme tu obraz Boha, ktorý trestá a karhá hriešnika. A predsa v Lukášovom evanjeliu prvá osoba, ktorá vojde do raja s Ježišom bude jeden anonymný lotor, zbojník. Od tohto momentu dvere raja, teda spásy, budú otvorené pre všetkých, ktorí uznajú Ježiša za kráľa, teda toho, kto sa o nich postará, bez ohľadu na ich minulosť. A aj pre tých, ktorí prídu v poslednej minúte.
Prečo? Ježiš, ako to potvrdil on sám, prišiel hľadať a zachrániť to, čo bolo stratené [2]. A evanjelista Lukáš to jasne ukazuje od začiatku až do konca svojho evanjelia. Na začiatku keď pastieri – ktorí boli považovaní za hriešnikov a ktorí sa báli Božieho trestu a pokarhania – sú obkolesení nie Božím hnevom, ktorý by ich obrátil na popol, ale Božou slávou, Božím svetlom a počujú anjelský chór, ktorý oznamuje: “Pokoj na zemi ľuďom, ktorých on miluje [3]”. Božia láska pre celé ľudské pokolenie. Až do posledných stránok evanjelia Ježiš uisťuje zločinca, ukrižovaného spolu s ním, že vôjde do nebeského kráľovstva bez toho, aby ho žiadal o aj tú najmenšiu ľútosť nad hriechmi; bez toho, aby ho žiadal o obrátenie; bez toho, aby mu povedal, že na nejaký čas pôjde do očistca – vraví: “Dnes budeš so mnou v nebi”.
Prvotná cirkev mala problém s touto staťou bezpodmienečnej lásky, pretože bola v kontraste s jeho prísnosťou. Snažila sa to aspoň čiastočne zakryť. A tak posolstvo anjelov pre pastierov “Pokoj na zemi ľuďom, ktorých on miluje”, posolstvo bezpodmienečnej lásky pre všetkých, bolo zmenené na: “A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”. Kategória daru vyjadrená evanjelistom bola hneď zmenená na kategóriu zásluh, tých zásluh, ktoré Ježiš prišiel zrušiť.
Dobrá zvesť je táto: Ježiš predstavuje Otca, ktorý je zhovievavý k nevďačníkom a ničomníkom; jeho láska sa dáva nie pre zásluhy ľudí, ale pre ich potreby; nie pre ich čnosti, ale pre to, čo skutočne potrebujú. Toto bolo však neprijateľné pre prvotnú cirkev a tak výraz: “Pokoj na zemi ľuďom, ktorých on miluje”, zmenili na “A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle” teda tým, ktorí si to zaslúžia.
A aj záverečná stať – tá, v ktorej Ježiš uisťuje zločinca, že bude mať miesto v nebi – im neschádzala dole krkom. Snažili sa preto trochu pozmeniť tento obraz a vytvorili postavu dobrého lotra, avšak v tomto evanjeliovom úryvku sa nehovorí nič o dobrote zločinca. Vymysleli teda meno Dismas a urobili z neho svätca. Svätý Dismas a dokonca našli aj deň na jeho oslavu: 25. marec, slávnosť svätého Dizmu (v tento deň sa slávi Zvestovanie Pána) ochrancu zločincov – ktorí dúfajme že sa kajajú – zomrelých a hrobárov.
V tejto nádhernej Lukášovej stati, kde evanjelista neopisuje Ježišovo zlyhanie, krach pribitého človeka na kríži, ale víťazstvo lásky – sú proti Ježišovi všetci. Je proti nemu ľud, poprední muži, vojaci a dokonca aj jeden zo zločincov, ktorého s ním ukrižovali. To, čo spája všetky tieto postavy je opätovné pokušenie diabla na púšti. Diabol povedal Ježišovi na púšti: “Ak si Syn Boží použi svoju moc pre svoj prospech.” [4] Ježiš to rázne odmietol a diabol mu na to odpovedal, že sa vráti v príhodnú chvíľu v správnom čase. A hľa tu je. Ježiš je slabý, ukrižovaný a všetci sú proti nemu. Je proti nemu ľud, vodcovia, ktorí sa mu dokonca vysmievajú, sú proti nemu vojaci, ktorí ním pohŕdajú má proti sebe aj zločincov a všetci títo vravia: “Zachráň sám seba.”
Nepochopili, že Ježiš neprišiel zachrániť seba samého, ale druhých. Pri tomto všetkom osoba, ktorá je považovaná za najvdzialenejšiu od Boha, hriešnik, bandita, zločinec, ukrižovaný s ním, sa obráti k Ježišovi a povie – s vierou bezpochyby netrpiacou na ohľady – Ježiš spomeň si na mňa keď prídeš do svojho kráľovstva.
Osoba, ktorá bola považovaná za najvzdialenejšiu od Boha, vylúčená Bohom, osoba, ktorá mala byť potrestaná Bohom vidí v Ježišovi nádej aj pre seba samú. Ale neodvažuje sa zájsť priďaleko, žiada iba, aby si na neho spomenul. Ale Ježiš prekračuje ľudské očakávania, túžby, nádeje a dáva omnoho viac. Ježiš odpovedá: Hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.
Ježiš si nespomína na tohto zločinca keď bude vo svojom kráľovstve, ale mu zaručuje, že ešte ten istý deň bude s ním v raji. A to je jediný krát čo z Ježišových úst vyšlo slovo raj. Keď hovorí o večnom živote používa iné výrazy. Ale tento raz je to ako kontrast voči teológii vyjadrenej v knihe Genezis, kde Boh trestá človeka hiešnika a vyháňa ho z raja. S Ježišom sa deje niečo úplne opačné: hriešnik vchádza s ním do raja.
Prečo? Pretože Lukášova teológia je vyjadrením dobrej zvesti o Ježišovi: Boh nehľadí na zásluhy ľudí, ale pozerá sa na ich potreby, nie na ich čnosti, ale to, čo skutočne potrebujú. Ježiš prišiel hľadať a spasiť tých, ktorí boli stratení. Neexistujú nemožné veci, beznádejné prípady ale spása pre všetkých, ktorí uznávajú Ježiša ako svojho osloboditeľa a kráľa.
Preklad: Mikuláš Kováč
Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC
[1] Rim 11, 32 „Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.“
[2] Mt 18, 11; Lk 19, 10
[3] Lk 2, 14
18. február 2013 / duchovné cvičenia
Ak budúcnosť ľudstva stojí na manželstve a rodine, je nutné aby aj manželstvo a rodina prešli obnovou. Táto obnova nespočíva v tvorbe akéhosi iného či...
28. november 2023 / duchovné cvičenia
Pri čítaní evanjelia dnešného dňa nám až behá mráz po chrbte, keď si predstavíme že by sme toto všetko mali zakúsiť na vlastnej...
8. november 2023 / duchovné cvičenia
Aby sme správne chápali evanjeliá, treba ich čítať v pôvodnom jazyku a v aktuálnom historickom kontexte ich vzniku. Málo kto z nás však na to má...
5. november 2020 / duchovné cvičenia
Včera sme počuli radikálne podmienky slobody voči Ježišovi - zbavenie sa falošnosti, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž....