SpäťÚvod / Články / Naše projekty / duchovné cvičenia / Úloha na dnes: hľadať!
Hovorím ti, ešte dnes...Nešvár v Cirkvi: duch klerikalizmu

Úloha na dnes: hľadať!

6. december 2016 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť Vytlačiť
Úloha na dnes: hľadať!

Tento rok pracujeme v ZAOSTRI na preklade ďaľšej knihy od biblistu Alberta Maggiho: Podobenstvá ako kamene (Parabole come pietre).

K dnešnému evanjeliovému čítaniu "o stratenej ovci" ponúkame citáciu z tejto knihy:

 

Mt 18, 12-14

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.

Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“

 

Ježišovo učenie o maličkých, o učeníkoch považovaných za bezvýznamných, ktorí si ale osvojili pravé hodnoty Kráľovstva (služba druhým), pokračuje ďalšou témou prezentovanou formou podobenstva.

V podobenstve o stratenej ovci sa Ježiš vzťahuje na maličkých v spoločenstve, ktorí sa cítia byť podvedení správaním tých, ktorí sa v nej cítia byť veľkými, a hrozí im, že poblúdia (sú pohoršení)[1].

Matúš až tri krát opakuje, že táto ovca nie je stratená[2], ale zablúdená[3], či lepšie podvedená, zradená, podľa významu gréckeho slovesa planaô, čo znamená odvrátiť, zradiť, priviesť do omylu (viď Iz 53, 6 LXX)[4].

Jednotlivé prvky tohto podobenstva odkazujú na Knihu proroka Ezechiela, kde je opísaný Pánov slovný útok voči pastierom Izraela “ktorí pasú sami seba” a nestarajú sa o stádo (Ez 34, 2). Boh odníma stádo pastierom, ktorí si s ním pánovite počínajú, a on sám sa stará a ovce a tvrdí, že “stratené[5] vyhľadá, odohnané[6] zavráti” (Ez 34, 16 LXX).

Spoločenstvo, ktoré namiesto služby preukazuje tvár nadvlády, je spoločenstvom, ktoré podvádza a zrádza svoju vieru v Otca každého človeka.

Zablúdená ovca je obrazom všetkých tých, čo sú sklamaní kresťanským spoločenstvom, pretože v ňom nenachádzajú hodnoty bratstva, zdieľania a odpustenia, ale rivalitu, nenásytnosť a zatrpknutosť.

Ježiš sa vo svojom rozprávaní pýta poslucháčov na ich názor (“Čo myslíte?”) a považuje za samozrejmé správanie, ktoré sa ale javí v protiklade so zdravým rozumom. Žiaden pastier by nenechal svoje stádo bez dozoru kdesi uprostred hôr, a nešiel by hľadať jednu jedinú ovcu, o ktorej si ani nie je istý, či ju vôbec nájde. Ale pre Ježiša je hodnota zablúdenej ovce, obraz maličkých, rovnaká ako ostatných deväťdesiatich deviatich. V očiach Pána je cenný každý človek.

Pastierova radosť z toho, že deväťdesiat deväť oviec bezpečne prečkalo jeho neprítomnosť, nie je porovnateľná s radosťou, ktorú prežíva pri nájdení zablúdenej ovce. Evanjelista tak zdôrazňuje hodnotu tejto jedinej ovce v porovnaní s ostatným deväťdesiatimi deviatimi.

Na rozdiel od toho, čo čítame v Ezechielovi, a čo by očakávali poslucháči, Ježiš netvrdí, že pastier privádza zablúdenú ovcu späť do košiara s ostatným deväťdesiatimi deviatimi.

Stádo sa totiž stalo rizikovým miestom.

Keď je spoločenstvo ovládané ambíciami a rivalitou, a nie je schopné odpúšťať a prijímať, stáva sa nebezpečným a klamlivým miestom, ktorému je lepšie sa vyhnúť, aby človek nepoblúdil.

Práve preto pastier neprivádza ovcu späť do stáda. Stádu totiž nehrozia iba vonkajšie nebezpečenstvá, ale aj vo vnútri skupiny sa môžu vyskytnúť postoje, ktoré sú v protiklade s evanjeliovým učením, a hrozí, že namiesto pastierov, ktorí slúžia stádu, sú v ňom draví vlci, ktorí ho roztrhajú na kusy (Mt 7, 15).

Pastier ide svojou cestou aj so zablúdenou ovcou, vytvára s ňou intímny a hlboký vzťah, nenavracia ju späť do stáda, ktoré tak prichádza nielen o jednu ovcu, ale aj o pastiera.

Spoločenstvu, ktoré sa modlitbou Otče náš zaviazalo spolupracovať na naplnení Otcovej vôle (Mt 6, 10), Ježiš pripomína konečný cieľ tejto vôle: aby sa každý človek mohol stať Božím dieťaťom. Nikto sa nesmie cítiť vylúčený z tohto plánu Stvoriteľa pre ľudstvo.

Úloha hľadať všetkých tých, ktorí sa vzdialili (zabúdili), sa netýka iba Ježiša, ale všetkých učeníkov. Spoločenstvo veriacich je Kristom povolané byť “svetlom sveta” (Mt 5, 14), čím je pozvané spolupracovať na tom, aby Otcova láska dosiahla všetkých ľudí.

 



[1]    “A rozpŕchli sa, pretože nebolo pastiera, stali sa pokrmom rozličnej poľnej zveri, áno, rozpŕchli sa.  Moje ovce blúdili po všetkých vrchoch a po všetkých vyvýšených kopcoch; rozohnané sú moje ovce po celom povrchu zeme a niet toho, kto by ich hľadal, niet toho, kto by šiel za nimi” (Ez 34, 5-6).

[2]    Gr. apolôlos.

[3]    Gr. planômenon.

[4]    V Lukášovom evanjeliu, kde Ježiš vykladá toto podobenstvo farizejom, ktorí ho kritizovali za jeho postoj voči hriešnikom, je ale ovca stratená (gr. apolôlôs, Lk 15, 4), pretože vyjadruje vinu, z ktorej Pán zachraňuje, rovnako ako syn, ktorý bol stratený, ale je opäť získaný späť Otcovou láskou(Lk 15, 24.32).

[5]    Gr. apolôlos.

[6]    Gr. planômenon.

Autor: Alberto Maggi, OSM
Fotografia: archív ŠpA
Zdroj: studibiblici.it
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

Čo obnoví rodinu?

18. február 2013 / duchovné cvičenia

teologie těla pro začátečníky

Ak budúcnosť ľudstva stojí na manželstve a rodine, je nutné aby aj manželstvo a rodina prešli obnovou. Táto obnova nespočíva v tvorbe akéhosi iného či...

Nebo je stretnutie

26. november 2019 / duchovné cvičenia

Nebo je stretnutie

Pri čítaní evanjelia dnešného dňa nám až behá mráz po chrbte, keď si predstavíme že by sme toto všetko mali zakúsiť na vlastnej...

Tri podmienky slobody

4. september 2016 / duchovné cvičenia

Tri podmienky slobody

Aby sme správne chápali evanjeliá, treba ich čítať v pôvodnom jazyku a v aktuálnom historickom kontexte ich vzniku. Málo kto z nás však na to má...

Približovali sa k nemu hriešnici

7. marec 2015 / duchovné cvičenia

Približovali sa k nemu hriešnici

Včera sme počuli radikálne podmienky slobody voči Ježišovi - zbavenie sa falošnosti, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž....

N