Srdce mamy

8. marec 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Mt 20, 17 - 28

Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.

On sa jej opýtal: „Čo chceš?“

Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“

Oni mu vraveli: „Môžeme.“

On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.

Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

V Matúšovom evanjeliu sú spomínané štyri matky, no iba jedna z nich nemá meno a nikdy o nej nepíšu ako o Zebedejovej manželke, ale výlučne ako o matke jeho synov.

Táto žena, ktorá žije len pre svojich synov, je vskutku známa ako „matka Zebedejových synov“ (Mt 20, 20). Je tu spomenutá v súvislosti so skupinkou žien, „ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu“ (Mt 27, 55). Avšak posledný cieľ tejto služby zjavuje svoju pravú tvár v príhode, ktorá odhaľuje dlhodobo prechovávanú ambíciu a stavia túto ženu do natoľko negatívneho svetla, že evanjelista Lukáš, ktorý vo svojom evanjeliu zvelebuje postavu ženy, je nútený cenzurovať celý príbeh.
Ježiš sa blíži k Jeruzalemu a po tretíkrát sa snaží učeníkom vysvetliť svoj program:

„Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Mt 20, 18 – 19).

Jasnejšie sa to už povedať nedalo: Ježiš im hovorí, že Boží Syn v Jeruzaleme nebude korunovaný za kráľa Svätého mesta, ale pribitý na kríž, na ktorom zomrie ako „prekliaty od Boha“ (Dt 21, 23; Gal 3, 13).

Ježiš sa snaží svojim učeníkom vysvetliť, že nejde do Jeruzalema preto, aby odňal moc mocnárom, ale aby ho zabili predstavitelia Boha a cisára.

Ježiš sa pokúsil učeníkom vysvetliť svoj výstup do Jeruzalema už dvakrát, ale nikdy to dobre neprijali. Po prvýkrát ho dokonca Peter vyhrešil, pretože sa mu nepáčil jeho zlovestný program (Mt 16, 21 – 23). Pri druhom pokuse zostali učeníci na chvíľu znepokojení, ale perspektíva straty vodcu vyvolala hádku o tom, čo bolo ašpiráciou celej skupiny: „Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ (Mt 18, 1).

Po tretíkrát je Ježišovo ohlásenie jeho nastávajúcej smrti a vzkriesenia prerušené nevhodným správaním istej ženy: „Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.“

Evanjelista podčiarkuje gesto ženy, ktorá sa pred Ježišom ukláňa, no v skutočnosti toto gesto pokory ukrýva túžbu postaviť sa nad všetkých ostatných. Žena panovačne žiada: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

Matka a spolu s ňou aj jej synovia touto požiadavkou dokazujú, že sú úplne hluchí voči tomu, čo Ježiš ohlasuje, pretože sú oslepení svojim snom o sláve („Budete počúvať, a nepochopíte“, Mt 13, 14).

Sedieť po niekoho pravici či ľavici znamená mať tú istú moc (1 Kr 2, 19). Zebedejova manželka túži po stúpajúcej kariére pre svojich synáčikov, a preto Ježišovi prikazuje, aby okamžite vymenoval Jakuba a Jána za prvých ministrov svojho kráľovstva.

Hieronym komentuje správanie matky Zebedejových synov ako „spôsobené typickou ženskou netrpezlivosťou… omyl ženy diktovaný materinskou láskou“ (Komentár k Matúšovmu evanjeliu 3, 20.21).

Čo by predsa mama neurobila, len aby boli jej deti zaopatrené. Matka ale nevie, že tak svojich synáčikov privádza do záhuby a rozbíja skupinu učeníkov.

Ježiš neodpovedá žene, ale sa obracia priamo na spomínaných dvoch učeníkov a pýta sa ich, či súhlasia s požiadavkou ich matky, či sú si vedomí stále väčších ťažkostí, ktorým budú musieť vzdorovať, ak mu chcú zostať nablízku, a ktoré sa konkrétne prejavia v odsúdení na smrť. Dialóg sa odohráva na dvojznačnej úrovni. Učeníci sú presvedčení, že „sedieť po Ježišovej pravici a ľavici“ znamená zabezpečiť si prvé kreslá v paláci. Podľa Ježiša to však znamená byť schopným vzoprieť sa zneucteniu a potupnej smrti: „Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“

Dvaja učeníci, ochotní podstúpiť čokoľvek, len aby dosiahli moc, smelo odpovedajú: „Môžeme.“

O pár dní, počas večere s Ježišom, budú hrdinsky tvrdiť, že sú pripravení s ním zomrieť (Mt 26, 35), ale hneď po večeri v Getsemanskej záhrade, zoči-voči „horkému kalichu“, sa v okamihu premieňajú na tupých zbabelcov.

Ježiš ich požiadal, aby mu boli nablízku v tých strašných chvíľach, ktoré predchádzali zatknutiu Božieho Syna „s mečmi a kyjmi ako zločinca“ (Mt 26, 55), no oni hlboko pospali, ale ihneď sa zobudili, len čo vytušili, že im hrozí nebezpečenstvo, a poutekali ako zajace: „Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa“ (Mt 26, 56).

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma,“ povedal Ježiš (Mt 16, 24), ale na popravisku po Ježišovej pravici a ľavici nevisia dvaja učeníci, ale dvaja „zločinci“ (Mt 27, 38).

Bezprostredným výsledkom požiadavky matky učeníkov je opätovná hádka medzi Ježišovými nasledovníkmi, ktorí „sa namrzeli na oboch bratov“, ale nie pre ich nároky, ako skôr preto, že ich ľstivo predbehli v súťaži bez pravidiel o tie najdôležitejšie miesta (Mt 18, 1).

Všetci učeníci sú presvedčení, že nasledujú víťazného Mesiáša na ceste triumfu. A Ježiš sa im so skutočne božskou trpezlivosťou opäť pokúša vysvetliť, kto je a čo chce urobiť a že jeho kráľovstvo nemá nič spoločné s tým, čo si oni predstavujú a dúfajú. Ich predstava o kráľovstve založenom na moci a nadvláde ich nielen odďaľuje od kráľovstva ohlasovaného Ježišom, ale ich vo všetkom pripodobňuje pohanom, u ktorých „vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc.“
Ježiš potom upozorňuje učeníkov, že jeho spoločenstvo nesmie napodobňovať štruktúru moci, existujúcu v spoločnosti:

„Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vašim služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vašim sluhom”.“

Ježiš ich naučil, že „stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ“ (Mt 10, 25), a teraz ich žiada, aby sa od neho naučili, že „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28).

(pokračovanie, viď kniha Ako čítať evanjelium)