Obývačkový futbal

21. apríl 2016 / Marek Domes, Anastázia Strečková

Vytlačiť

Beťárika Peťka už poznáme, vieme kde býva, aj v akej rodine. No nevieme, že sa zas chystá niečo vyparátiť. Poďme sa rýchlo pozrieť čo sa to tam zas deje.

Peťkovou vôbec najsam viacej obľúbenou hrou bol futbal. Keďže z rôznych dôvodov nebol vždy vonku, rád ho hrával aj doma. Vždy, ako sa dalo, vytiahol z pod postele malú gumenú loptu o priemere asi 10 centimetrov. Bola určená skôr na kúpalisko, veď tam aj boli obrázky z rozprávky „Hľadá sa Nemo“, no na futbal v obývačke bola ideálna. Veľmi neskákala a bola ľahučká takže sa s ňou prakticky nedalo nič rozbiť. Ale to by nebol beťárik Peťko keby nedokázal aj nemožné.

Peťko hral futbal najradšej s bratom proti tatinovi. No aj jeden na jedného a keď bol doma sám skrátka trénoval všakovaké finty a strely. Bránky boli vždy dvere do kuchyne a na druhej strane radiátor pod parapetnou doskou na druhom konci obývačky. Mamička sa na túto zábavku hnevala. Najviac ju hnevalo, že hrával aj tatino Marek. Obývačkový zápas končil vždy vtedy keď sa ozval nejaký hlasný zvuk, nepresná strela, či niečí plač.

Peťko bol doma zasa sám s mamou. Tá v spálni robila poriadok z oblečením a tak jej celkom vyhovovalo, že beťárik sa zabával trénovaním futbalových fínt. To však netušila, že včera odpozeral od tatina ako sa dávanú strely po výške. Rozhodol sa ich trénovať. Netrvalo dlho a nešťastie bolo na svete. Peťkovi sa podarila krásna, silná a vysoká strela nanešťastie zle namierená. Priamo na parapet nad radiátorom. Trafila tam jednu z kvetiniek v kvetináči, ten sa rozkolísal, padol na zem a rozbil sa. Ten zvuk mama Mária okamžite spoznala. Vedela presne čo sa stalo len nevedela ktorá kvetinka si to odniesla. Prišla do obývačky. V strede stál rozplakaný beťárik Peťko a hneď sa zo slzami v očiach ospravedlňoval: „Mami ja som vážne nechcel. Prepáč. Ja ani neviem ako sa to stalo.“ Za to mama to vedela. Vedľa kvetiny ležala lopta. Mama prišla ku kvetinke a to najhoršie ju ešte len čakalo. Kvetina sa v strede zlomila a už sa nedala použiť mohla ju rovno vyhodiť. Peťko čakal čo sa bude diať. No na jeho prekvapenie mama nič nevravela. Len sa zhlboka nadýchla utrela si slzy a veľmi smutná celú tú spúšť upratala. No smútok na tvári jej bolo vidieť celý zvyšok dňa. Peťko nevedel čo má robiť. Keď sa domov vrátil tatino hneď za ním šiel.

„Tati, tati, niečo som vyparátil.“

„Čo také?“ – spýtal sa neprekvapený tatino.

„Vieš trénoval som tie vysoké strely, ako ich ty robíš, a jedna sa mi nepodarila a rozbila kvetinu.“

„ A ktorú Peťko? “

„Tú v tom modrom kvetináči.“

„Tak to je zlé.“ – povzdychol si otec.

„Ja viem. Mamička je odvtedy veľmi smutná.“

„Vieš Peťko, túto kvetinku mala mama veľmi rada. Je to špeciálna kvetina. Tú som jej dal ja ešte keď sme neboli manželia. Boli sme len kamoši. Mamička sa o ňu odvtedy starala a bola to pre ňu vzácna spomienka.“

„Tak už tomu rozumiem.“ – odpovedal veľmi smutným hlasom beťárik Peťko a odišiel do svojej izby. Večer keď už Peťko ležal v posteli a mal spať, tak zavolal na tatina. Ten prišiel do izby.

„Čo sa deje Peťko?“

„Tati mám jednu prosbu.“

„Akú?“ – trošku sa obával tatino Marek čo bude nasledovať.

„Myslíš, že by si zajtra mohol prísť skôr z práce a ísť pre mňa do škôlky ty? Veľmi ťa prosím prišiel by si?“

Tatino sa na chvíľku zamyslel a potom povedal: „ Myslím že zajtra by to šlo.“

„Ďakujem.“

Tatino sa o tom s mamou ešte rozprávali a netušili o čo Peťkovi ide. No dohodli sa, že keď Peťkovi na tom tak záleží, že to spravia. Druhý deň poobede prišiel tatino pre beťárika Peťka do škôlky.

„Ahoj Peťko. Bolo niečo tak veľmi dôležité, že som dnes musel prísť pre teba práve ja?“

„Vonku ti to poviem“ – stroho odpovedal Peťko. Keď boli vonku tak Peťko vyšiel s pravdou von.

„Vieš chcel som, aby si mi teraz išiel pomôcť vybrať novú kvetinku pre mamu. Myslíš že 15 eur mi bude stačiť?“  Spýtal sa otca a v ruke držal malý kožený mešec peňazí, ktorý mal Peťko ako šporničku.

„Neboj sa keď bude chýbať ja ti doplatím.“ – odpovedal mu dojatý a zároveň potešený tatino.

V kvetinárstve vybrali ten najkrajší kvet aký tam bol. Tatino musel teda ešte nejaké eurá pridať. Keď prišli domov a dali maminke kvetinu, od prekvapenia stratila reč. Veľmi sa jej páčila. Oči sa jej rozsvietili a zároveň sa v nich objavili malinké slzičky dojatia. Na tvári sa jej objavil velikánsky úsmev.

„Ďakujem vám. Ďakujem veľmi pekne. Je nádherná.“

„Mne neďakuj. To bol Peťkov nápad a aj jeho peniaze.“ – chlapsky sa priznal tatino.

„Ďakujem ti Peťko.“ A nasledovalo silné objatie.

„Maminka môžem mať jednu prosbu?“ – ozval sa beťárik Peťko.

„Akú?“

„Mohla by si tú kvetinku teraz položiť inam ako v obývačke na parapet? Nerád by som ju zasa zničil.“    

Objavujme

(čo môže pomôcť dieťaťu, aby objavilo, že na loptové hry je najlepší dvor alebo telocvičňa)

Možno sa budeme opakovať, ale ruku na srdce – poznáte efektívnejší spôsob ako ten, že jednoducho dáte ZAŽIŤ svojmu dieťaťu voňavé trávnaté široké futbalové ihrisko, alebo si doprajete spoločnú hodinku týždenne v telocvični spoločne s jeho kamošmi?

Nevieme ako vy, ale my lepší spôsob nepoznáme.

Ak dieťa bude mať prirodzenú chuť a túžbu ísť na ihrisko alebo do telocvične, pôjde tam.

A ako pripraviť domáce prostredie na občasnú výnimku? Pevná zásada „doma sa s loptou nehráme“ vedie spravidla k jej porušovaniu. Aké preventívne kroky v domácom prostredí robíte vy?

·         Máte skoro všetky veci schované v skrini?

·         Vyhradili ste deťom jednu miestnosť/kút ktorá je pre nich doslova HERŇOU prípadne TELOCVIČŇOU kde je možné bez rizika trénovať aj driblovanie s loptou?

·         Ocko nové fintičky s loptou učí svoje deti zásadne vonku?

Čo tu potrebujeme, aby dieťa objavilo?

1.      Hrať sa s loptou vonku alebo v telocvični je oveľa lepšie ako doma!

Zahrajme / zacvičme

Spoločne s deťmi si zvolíme šport v ktorom sa chceme všetci trochu zlepšiť.

Pripravme si jednoduchý tréningový plán – na začiatku zaznačme svoj výkon/šikovnosť kde sme a po týždni porovnáme dosiahnuté výsledky.

Pre rozvoj futbalových zručností je tu krátky tréning vedenia lopty:

Dohodnime

Spolu s deťmi nájdime v byte bezpečné miesto, na ktorom môžu trénovať svoj obľúbený šport. Dohodnime sa na pravidlách.

Tiež môžeme spoločne vyhľadať riskantné miesta v byte, kde sa môže niečo rozbiť alebo spadnúť. 

Nakreslime

Nakreslite obrázky k tomu, čo ste dnes počuli, alebo vyskúšali, príp. čo ste dnes objavili alebo na čom ste sa dnes dohodli.

Ak sa chcete podeliť aj s ostatnými, pošlite nám vaše obrázky na adresu: rozpravky@zaostri.sk

Napíšme rozprávku / príbeh

Napíšte rozprávku / príbeh, v ktorom sa môžeme niečo nové naučiť o tom, ako bezpečne a zodpovedne sa máme doma správať.

Ak sa chcete podeliť aj s ostatnými, napíšte nám: rozpravky@zaostri.sk

Hľadáme rodiny, ktoré majú chuť vytvárať dobré veci pre druhých.

Vymyslime spoločne viac rozprávok
ktoré budú vychovávať.

Svoje príbehy/rozprávky posielajte do 30. apríla 2016 na adresu: rozpravka@zaostri.sk
Všetky zapojené rodiny odmeníme.

Prihláste sa k odoberaniu tematickeho newslettra,

a emailom vás upozorníme na každú novú uverejnenú rozprávku.

Projekt podporila Nadácia pre deti Slovenska z nadačného fondu Deti v bezpečí. 

Ďakujeme!