Obývačkový futbalDeň rodiny v BB (2016)

Alenka a zástrčka

28. apríl 2016 / rodina Hajkovská

Vytlačiť Vytlačiť
Alenka a zástrčka

Vonku už bola takmer celkom čierna tma. Autá, stromy aj domy vyzerali len ako také tmavosivé príšerky, ale len chvíľočku, kým sa nezačali na ulici pomaly rozsvecovať pouličné lampy. Tie najprv svietili len celkom slabučko, ale postupne ich svetlo zosilnelo tak, že Alenka znovu rozoznala stromy, domy a dokonca aj Benyho búdu na dvore u starkých.

Alenka bola práve na prespávačke u starkých. Raz za čas ju rodičia celkom samú pustili k starkým aj na noc. Alenka to milovala. Starká jej ustlala postieľku v izbičke, ktorá patrila ešte jej mamke, keď bola malá a starký jej vždy večer prečítal dlhočiznú rozprávku. Alenka pri nej niekedy aj zaspala, ale väčšinou ju to tak zaujalo, že potom ešte dlho premýšľala o tom, čo počula. Zato starký, ten zadriemal takmer vždy, väčšinou ešte predtým, ako v rozprávke zazvonil zvonec a Alenka ho musela budiť, aby jej rozprávku vôbec dočítal.

A tak to bolo aj dnes. Alenka už v pyžamku sedela vo voňavej posteli, ktorú jej starká práve pripravila. V brušku ju hrialo teplé mliečko s medíkom “na dobré sny”, ako hovorila. “Tááák, slečna, čo to bude dnes?” prihovoril sa jej starký, keď vošiel do izby. Keď sa usadil do kresla, Alenka mu podala starú, ošúchanú knižku, z ktorej si čítala ešte mamička. Bola plná príbehov o zvieratkách.

“Dnes nasleduje rozprávka o myške Hryzke”, otvoril knihu starký. “Hurá, myšky mám rada! A ani sa ich nebojím, ako Lucka, moja spolužiačka zo škôlky,” vyhŕkla Alenka. Ale to sa už pomaly ukladala na vankúš a započúvala do starkého hlasu: “Myška Hryzka nebola obyčajná poľná myš, ale bola to pani - myš domáca. Mala svoj domček priamo v kuchyni, kde stále niečo rozvoniavalo a nikdy nebola núdza o nejaké omrvinky či odpadlinky z jedla…”

Alenke sa pred očami odohrával celý príbeh. Počúvala, ako myška vyliezala z dierky každý večer keď už všetci spali, ako sa bála zlého kocúra Mura, ako sa skamarátila s pavúkom Jozefom bývajúcim vedľa sporáka…

“…zvonku vyzeral Hryzkin domček ako úplne nenápadná, malá dierka v stene. Nič zaujímavé, jednoducho len dierka…ale za ňou, bol celý Hryzkin byt” čítal ďalej dedko.

Alenka spozornela. Počkať, dierka v stene… kde len… ahá, tamto pri dverách… nízko pri zemi… Tam je dierka, dokonca dve, celkom blízko seba. Alenka premýšľala, až sa jej hlávka točila. Áno, tie dve dierky si dnes všimla, keď hľadala zatúlanú guľôčku. Niečo podobné mali aj doma, ale dierky nebolo vidno. Ale tu, u starkých… je všetko inak. Tu istotne bývajú myšky a hneď aspoň dve. Veď prečo by tu boli dve dierky vedľa seba?

Alenka bola tak zvedavá, že sa rozhodla všetko preskúmať. Veď čo ak tam je naozaj myš? Starký, unavený celodennou robotou v záhradke nachvíľu zadriemal. Teraz je tá pravá chvíľa.

Potichučky sa vyšuchla spod perinky a bosými nôžkami opatrne prešla k dverám. Dierky boli nízko pri zemi, musela si k nim ľahnúť na zem. Zvedavo pozerá, ale nič nevidí, v izbe svieti len malá lampička na čítanie pri jej posteli. V dierkach je len tma. “Hm, ako len zistím, či sú myšky doma, zakričať nemôžem, lebo sa starký zobudí, zvonček tu nemajú…” premýšľala potichu Alenka. “Áááá, skúsim zaklopať, možno vyjdú…” šepkala si a opatrne ohnutým prštekom klopkala blízko oboch dierok.

“Alenka!!!” naliehavo zaznel starkého hlas. Joj, Alenka až podskočila, ako sa zľakla. Otočila sa. Starký už vstal z kresla a pomaly išiel k nej. “Čo to robíš? Vieš, aké to je nebezpečné? Veď tam je elektrina!” rozprával starký.

“Elektrina? To je meno myšky?” spýtala sa Alenka. “Čože? Akej myšky?” čudoval sa starký. Vzal ju na ruky a spolu si sadli do kresla. “No, ja som myslela, že v tých dierkach bývajú myšky, ako v tej rozprávke, čo si mi čítal…” “Ahá, už chápem” konečne pochopil ešte stále trochu preľaknutý starký. “Čoby myšky, tie majú iné dierky, do tejto sa nezmestia. A ak aj, veľmi by si ublížili. Tam je ukrytá elektrina. Elektrina je pre ľudí veľmi potrebná a dôležitá, ale aj veľmi nebezpečná, preto s ňou môžu pracovať len naozajstní odborníci. My ju môžeme používať len s veľkou opatrnosťou, aby sme si neublížili. Preto je schovaná v stene. Keď ju potrebujeme, vložíme do dierok špeciálne konce na kábli, ktoré nám ju privedú napríklad do vysávača, mixéra, práčky či televízora. Aby veci ľuďom slúžili. Ale v žiadnom prípade sa s elektrickou zásuvkou nemôžeme hrať, ba ani sa jej dotýkať. To si nevedela?” sprísnil trochu hlas starký. “No, nevedela, doma také nemáme. Vlastne, asi máme, len dierky nevidno” trochu zahanbene odpovedala Alenka. “Ahá, vlastne áno, vy máte v zásuvkách také ochranné krytky, už chápem, prečo si to nevedela,” prikyvoval hlavou starký.

“Tak vieš čo? Teraz ti dočítam rozprávku a ráno mám pripravené pre teba prekvapenie.” Alenka prikývla a poslušne si ľahla do postieľky. predsa len, ešte bola trošku preľaknutá z tej elektrickej zásuvky. Ani nevedela ako zaspala a prebudila sa až ráno.

Rýchlo pribehla do kuchyne, kde ju už čakal starký a spolu starej mame porozprávali svoj večerný zážitok. Starká sa trochu zasmiala na Alenkinej predstave o myšacej dierke, ale zároveň zvraštila obočie, veď s elektrinou naozaj nie sú žarty.

Po raňajkách zobrali starkí Alenku na nákupy. Okrem nových pančušiek a zmrzliny kúpili aj špeciálne zakrývače, ako si ich Alenka pomenovala sama pre seba. Áno, boli to krytky do elektrickej zásuvky. Doma ich potom spoločne nainštalovali. Jednu zásuvku starký nechal odkrytú, aby Alenke ukázal, ako do nej treba opatrne vložiť napríklad šnúru od vysávača, aby fungoval. Alenka si to mohla aj vyskúšať a so starkého pomocou jej to celkom šlo. Dohodli sa však, že sama to robiť ešte nebude, až keď trochu podrastie.

Keď na obed prišli pre ňu rodičia, Alenka už toho vedela o elektrine naozaj dosť. Starký jej toho tak veľa porozprával… Vedela, že elektrina je dobrý sluha, ale neopatrnosť pri jej používaní je veľmi nebezpečná.

Keď rozprávala svoj večerný zážitok rodičom, už sa na ňom len spoločne pousmiali.

A Alenka vedela, čo bude zajtra rozprávať deťom v škôlke. Veď tá elektrina je taká zaujímavá…
 

 

Objavujme

(čo môže pomôcť dieťaťu, aby objavilo, že elektrická energia je užitočná a zároveň veľmi nebezpečná)

Spravme váš domov bezpečným - zabezpečme elektrické zásuvky chráničmi, najmä tie, ktoré sú prázdne (nie je v nich stabilne zapojený žiaden spotrebič).

Naučme sa spolu používať elektrinu:

a) pod dozorom dospelého učme dieťa, ako vložiť elektr. šnúru do zásuvky,

b) ak to už bezpečne ovláda, dohodnime sa, že napr. vkladanie nočného svetielka do elektrickej zásuky pred spaním bude jeho výsadou, môže to robiť pod vaším dozorom alebo aj samostatne (podľa veku dieťaťa)

 

Ozdobme si doma zásuvky

Ak máme chuť tvoriť, ozdobme si spolu elektrické zásuvky alebo vypínače rôznymi motívmi, napr. ako táto nálepka:

 

 

Môžeme použiť buď nálepku, ktorú podľa svojej predstavy upravíme, alebo obyčajný farebný papier, ktorý na stenu nalepíme (rátajme s kratšou trvanlivosťou), alebo pokojne namaľujme obrázok s dieťaťom priamo na stenu. Okrem “upozornenia” tak môžeme mať aj peknú dekoráciu na stene.
 

 

Dohodnime

Je dobré dohodnúť si aj pravidlá, napríklad:

  • nikdy sám nevkladám ani nevyťahujem elektrickú šnúru do/zo zásuvky,
  • nechytám žiadne spadnuté drôty a káble,
  • nedotýkam sa elektrickej zásuvky ani rukami, ani žiadnymi predmetmi a pod.

 

Nakreslime

Vo svojom okolí sa dieťa môže stretnúť s rôznymi označeniami súvisiacimi s elektr. prúdom. Spoločne si vysvetlite, čo ktoré označenie znamená.

Môžete to urobiť formou omaľovánky, nakresliť si to, pohľadať v najbližšom okolí a pod.
 

Nakreslite obrázky k tomu, čo ste dnes počuli, alebo vyskúšali, príp. čo ste dnes objavili alebo na čom ste sa dnes dohodli.

Ak sa chcete podeliť aj s ostatnými, pošlite nám vaše obrázky na adresu: rozpravky@zaostri.sk

 

Napíšme rozprávku / príbeh

Napíšte rozprávku / príbeh, v ktorom sa môžeme niečo nové naučiť o tom, ako bezpečne a zodpovedne sa máme doma správať.

Ak sa chcete podeliť aj s ostatnými, napíšte nám: rozpravky@zaostri.sk

 


 



Hľadáme rodiny, ktoré majú chuť vytvárať dobré veci pre druhých.

Vymyslime spoločne viac rozprávok
ktoré budú vychovávať.


Svoje príbehy/rozprávky posielajte do 30. apríla 2016 na adresu: rozpravka@zaostri.sk
Všetky zapojené rodiny odmeníme.

Prihláste sa k odoberaniu tematickeho newslettra,

a emailom vás upozorníme na každú novú uverejnenú rozprávku.


 


 

Projekt podporila Nadácia pre deti Slovenska z nadačného fondu Deti v bezpečí. 

 

 

 

 

Ďakujeme!

Autor: rodina Hajkovská
Fotografia: Hanka
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

Vytvorme si rozprávočku

25. január 2016 / rozprávkami k bezpečnosti

Vytvorme si rozprávočku

Aj vy doma vymýšľate pre deti nové a nové príbehy? Áno? Nie? Akokoľvek - hľadáme rodiny, ktoré majú chuť si to vyskúšať. ...

Rozprávková škola bezpečnosti

7. január 2016 / rozprávkami k bezpečnosti

Rozprávková škola bezpečnosti

Rozprávkový svet je dieťaťu veľmi blízkym, lebo vie doň projektovať seba (ja som tá Anička z rozprávky, ktorá si ublíži ak sa poreže). Pozývame preto...

Vymyslíme rozprávočku

16. marec 2016 / rozprávkami k bezpečnosti

Vymyslíme rozprávočku

Vedeli ste, že najviac smrteľných úrazov detí na Slovensku sa udeje v domácom prostredí? Doma – tam, kde by to malo byť pre nás...

Beťárik Peťko a jeho dobré srdce

7. apríl 2016 / rozprávkami k bezpečnosti

Beťárik Peťko a jeho dobré srdce

Kde bolo tam bolo, v jednej krásnej krajine, v malebnom satelitnom mestečku za siedmimi veľkými svetelnými križovatkami a siedmimi kruhovými objazdmi, tam kde sa staval mestský...

N