Biblický komentár Alberta Maggi k dnešnému evanjeliu - stretnutie s Nikodémom:
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.
A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
V rozhovore s farizejom Nikodémom, jedným zo židovských predstavených, Ježiš spomína príbeh známy z histórie Izraela, ktorý sa nachádza v Knihe Numeri.
V tretej kapitole, v 14. verši evanjelista píše: „ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada“; hady boli zoslané Bohom, aby potrestali židovský národ podľa klasickej schémy „trest - záchrana/odpustenie“. V Ježišovi je však len záchrana.
„...tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka...“, Ježiš tu rozpráva o svojej smrti na kríži a hovorí o Synovi človeka, čiže človeku, v ktorom je plnosť božskej prirodzenosti. „...aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“ – veriť v Syna človeka znamená ašpirovať na plnosť človeka, ktorá z neho vyžaruje.
Po prvýkrát sa v tomto evanjeliu objavuje téma, ktorá je evanjelistovi veľmi drahá – téma večného života. Večný život nie je, ako to vyučovali farizeji, nejaká budúca prémia za dobré správanie v súčasnosti, ale rozmer života už v prítomnosti. A „večný“ sa nazýva nie pre svoje trvanie bez konca, ale pre jeho vlastnosť, ktorou je jeho nezničiteľnosť.
A tento večný život sa netýka budúcnosti, ale môžeme ho mať už teraz. Ktokoľvek sa pridá k Ježišovi, smeruje k plnosti človeka, ktorá sa v ňom nachádza.
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna...“, Boh Ježiša nie je Bohom, ktorý vyžaduje, ale Bohom, ktorý ponúka, ktorý prichádza až do bodu, v ktorom ponúka seba samého „...aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“
Večný život, na rozdiel od toho, ako kázali farizeji, sa nezískava dodržiavaním zákonov, čiže niečoho, čo je mimo človeka, ale prostredníctvom zjednocovania sa s Ježišom. A Ježiš sa tu zjavuje ako dar Božej lásky pre ľudí. Boh je láska, ktorá sa túži zjavovať a sprostredkovávať sa. A Ježiš je najväčším vyjadrením tejto lásky Boha „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil...“
Ježiš v tomto rozhovore s farizejom opäť rozbíja ich (židov) očakávania mesiáša ako sudcu národa. Čiže Syn neprišiel na svet, aby ho súdil, „ale aby sa skrze neho svet spasil.“ Boh je láska, v ktorej nie je súdu ani odsúdenia, ale len ponuka života.
Preklad: Hugo Gloss
18. február 2013 / duchovné cvičenia
Ak budúcnosť ľudstva stojí na manželstve a rodine, je nutné aby aj manželstvo a rodina prešli obnovou. Táto obnova nespočíva v tvorbe akéhosi iného či...
28. november 2023 / duchovné cvičenia
Pri čítaní evanjelia dnešného dňa nám až behá mráz po chrbte, keď si predstavíme že by sme toto všetko mali zakúsiť na vlastnej...
8. november 2023 / duchovné cvičenia
Aby sme správne chápali evanjeliá, treba ich čítať v pôvodnom jazyku a v aktuálnom historickom kontexte ich vzniku. Málo kto z nás však na to má...
5. november 2020 / duchovné cvičenia
Včera sme počuli radikálne podmienky slobody voči Ježišovi - zbavenie sa falošnosti, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž....