Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Jn 10, 22 - 30
V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte“.
Predchádzajúci text sa končil tým, že Učiteľ vyšliel z chrámu a bol sviatok Stánkov, septembrový sviatok svetiel; teraz je o tri mesiace neskôr a je zima, texty však spolu úzko súvisia.
Prechádzame od sviatku Stánkov k tomuto sviatku a je to po štvrtý raz, čo Ježiš prichádza do Jeruzalema: prvý raz prišiel s bičom do chrámu. Druhý raz, keď vychádza von z chrámu a uzdravuje ochrnutého pred celou tou masou pri ovčej bráne. Bola to brána, cez ktorú viedli ovce určené na obety v chráme a tam stavia na nohy človeka, aby mohol chodiť.
Jeho gesto je interpretované ako prestúpenie zákona, ktorý paralizuje človeka a bráni mu kráčať; tam sa ho už náboženskí predstavitelia rozhodnú zabiť a začína súdny proces s Ježišom. Potom ide do chrámu po tretí raz na sviatok Stánkov a tam proces pokračuje a snažia sa ho aj ukameňovať a zajať. Teraz je tu štvrtý raz a zaznie definitívny verdikt procesu; je tu pravidelná otázka: Kto si? Ježiš svedčí a bude rozhodnuté, že je rúhač a ako rúhač musí byť zabitý.
Učiteľ hovorí, že celý jeho život, všetko, čo robí v mene Otca, je znakom toho, že on je Kristus, ktorý prišiel dať ľuďom spásu, život a svetlo. Hovorí však náboženským vodcom: „neveríte“; prečo? Lebo viera nie je teoretická záležitosť, je veľmi praktická.
Človek vždy v niečo alebo niekoho verí, zakladá svoj život na niečom alebo niekom, na nejakej hodnote, a preto niekomu, či istej hodnote zveruje svoj život. Kto teda nezverí svoj život dobrému Pastierovi, ktorý dokáže dať svoj život za ovce, znamená to, že svoj život zveruje opačným smerom, nasleduje iných pastierov. Pastier smrti nemôže veriť, pretože človek verí tomu, v čo verí. Ak verí, že dôležitá vec v živote je moc, vládnutie a potieranie druhých, je jasné, že nemôže veriť v Krista, ktorý sa stáva služobníkom všetkých.
A to platí aj pre nás dnes: hoci sa aj chceme vyhlasovať za kresťanov, je zrejmé, že neveríme, ak nezveríme svoj život Ježišovi Kristovi, Božiemu Synovi. Aby sme uverili, musíme vstúpiť do tajomstva Boha, ktorý je láska a chce spasiť človeka, ktorému sa v Ježišovej ľudskosti zjavuje ako nekonečná láska práve tým, že za neho dáva svoj život.
Náš Boh je ukrižovaný Boh a kríž je definitívnym koncom každej náboženskej predstavy, každého náboženského obrazu Boha, keďže je zjavením Boha ako absolútnej lásky, ktorá takto vykupuje človeka.
