Uskutočniť svoje meno ...

Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“

 

Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“

 

Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.

 

Stretnutie Vzkrieseného s Máriou z Magdaly sa odohráva v záhrade. Ján píše, že hrob bol blízko Kalvárie a je záhradou. 

 

Kalvária predstavuje strom života a v tejto záhrade sa rodí nové ľudstvo, najprv je tu nevesta a potom aj ženích, ktorý je zatiaľ nepoznaný. Scéna, ktorá okrem toho, že odkazuje na stvorenie, rovnako pripomína Pieseň piesní. Mária Magdaléna vstáva za tmy, aby prechádzajúc mestom hľadala milého svojmu srdcu. Prejde okolo všetkých stráží, hľadá ho a nenachádza, vracia sa, znovu ide ďalej, celá utrápená a uplakaná. Všetko je to cesta hľadania a nakoniec je tu stretnutie, je tu stretnutie medzi nevestou a ženíchom.

 

Toto stretnutie medzi Bohom a ľudstvom, medzi nevestou a ženíchom, ktoré sa odohráva na veľkonočné ráno sa odohráva v každom z nás. Sme povolaní zažiť tú istú skúsenosť ako Mária. Toto stretnutie je vyvrcholením celého stvorenia. Pre Máriu toto stretnutie znamená prechod od smrti k životu, od plaču k radosti a jeho stredobodom je meno. Volá ju po mene a odpovedá svojím menom.

 

Spoznanie je naozaj osobným volaním podľa mena a nakoniec sa toto volanie stáva poslaním: uskutočníš svoje meno tak, že sa vydáš v ústrety druhým.