Súlad medzi posolstvom a životom

"Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!" 

 

Pokušenie umlčať evanjeliové posolstvo je v nás veľmi veľké: zvykli sme si na naše ľudské skutočnosti, akože sa môžeme nechať vyrušovať nepohodlnosťou božských? Pohodlne sme sa usadili v našich morálnych kreslách garantovaných tvrdou spiritualitou a bombasticky osvedčenou náboženskosťou. Len čo sa objaví iný stimul, hneď sme pripravení pozbierať kamene a to aj napriek tomu, že je to pre nás posolstvo radosti a najvyššie z vyhlásení: Sme Božími synmi a dcérami!

 

Kde je iba zákon, aj ten morálny, kde sa o zákone diskutuje, nikto sa neobráti, nikto nezmení zmýšľanie, naopak... ľudia sa stávajú tvrdohlavejšími v svojich ideách a presvedčeniach, interpretujúc všetko z legalistického pohľadu.

 

Preto židia v diskusii s Ježišom interpretujú Božie posolstvo striktne podľa logiky a vlastných, dopredu nastavených schém. Zredukovali tak Božie posolstvo na diskusný materiál pre seba a na príčinu obvinenia pre tých, ktorí neuvažujú ako oni. Preto neveria.

 

Zmyslom Učiteľovho života a životnou orientáciou však je odhaliť Otcovu tvár, ukázať, ako Otec koná a jeho vôľu urobiť nás šťastnými. Preto tam, kde sa neobjaví zákon ľudia sa obracajú konštatujúc, že je tu súlad medzi evanjeliovým posolstvom a životom.

 

Nejde však o to, aby sme niečo robili, aby sme konali kresťanské skutky, ale aby sme sa stali znameniami, malými plameňmi, ktoré ukazujú cestu do Otcovho domu, do domu, kde vždy a za každých okolností je každá žena mojou sestrou a každý muž mojim bratom, bez rozdielu rasy, jazyka, náboženstva a kultúry, bez strachu, ktorý sa rodí jedine z podozrenia, čo  často  plodí násilie. Pretože proces viery sa začína vždy a iba od toho, s kým sa človek stretne.