Spoločenstvo s chudobnými

Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 

 

Ale ako, Učiteľ? Nie si azda Emmanuel, Boh s nami, ten, ktorý sľúbil, že zostane s nami navždy? Prečo práve teraz nám hovoríš, že tu "ťa nebudeme mať vždy"? Ide o oprávnené otázky tvárou v tvár tomu, čo sa javí ako rozpor v slovách toho, v ktorého kladieme dôveru.

 

Myslím si, že Ježiš chcel, v istom zmysle, varovať svojich učeníkov, "mňa nemáte vždy", čiže zakaždým, keď zatvárate oči, aby ste nevideli tých, ktorí Otcovi zvlášť ležia na srdci, chudobných, vylúčených na okraji spoločnosti, emigrantov, tých "vonku", skrátka tých, pre ktorých som prišiel, a s ktorými som ohlasoval Kráľovstvo, riskujete, že ma stratíte.

 

Ide o bežné pokušenie, keď sa snažíme vtesnať Ježiša do našich systémov, hovoriac: "je to tak a hotovo, iba my vieme, iba my vám môžeme povedať, akým spôsobom Boh funguje". Je to pokušenie zmocniť a privlastniť si ho a postaviť do služieb našich plánov, našich "pastoračných projektov".

 

Je to pokušenie budovať spoločenstvo, kde tiež robíme veci PRE chudobných, ale často nevytvárame spoločenstvo S chudobnými. Ježiš nám v podstate pripomína, že budeme vždy s chudobnými! Nepovedal nám "urobte niečo pre chudobných", ale buďte s chudobnými, rozhodujte sa začínajúc od nich a s nimi. Takým spôsobom aj On bude vždy s nami.

 

V opačnom prípade sa budeme ako Judáš pozerať na mrhanie peniazmi, voňavým olejom, kritizujúc, prečo "sme neurobili niečo oveľa lepšie": áno, možno by sme našu službu pre chudobných predali lepšie, ale neboli by sme s chudobnými, oni sú svätyňou, v ktorej prebýva Vzkriesený.