Služba a človečina

11. február 2024 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Mk 1, 40-45

Tu prišiel k Ježišovi malomocný a na kolenách ho prosil: "Ak len chceš, môžeš ma očistiť." Ježiš, pohnutý súcitom, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: "Chcem, buď čistý!" Malomocenstvo hneď z neho zmizlo a bol očistený. Ježiš ho ihneď poslal preč s týmto vážnym upozornením: "Daj si pozor, nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš. To im bude svedectvom". Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do nijakého mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

Evanjelista napísal, že Ježiš učil po celej Galiley a tu sú jeho odozvy na jeho učenie, odpoveď na dobrú správu; kto to je? Sú to marginalizovaní náboženstvom. Sú to tí, ktorých náboženstvo klasifikovalo ako nečistých, pre ktorých niet nádeje. Jediný, kto by ich mohol zachrániť bol Boh, keďže sú však nečistí, nemôžu sa obrátiť k Bohu; preto žijú v zúfalej situácii.

Čítajme, čo nám píše Marek v tomto prekrásnom úryvku. Je z prvej kapitoly od 40 verša. „Tu prišiel k Ježišovi malomocný“, je to prekvapenie. Malomocný nebol považovaný iba za chorého človeka, ale za hriešnika, ktorého Boh potrestal. Malomocenstvo bolo strašnou, nevyliečiteľnou pliagou. V celej Biblii čítame, že boli uzdravení iba dvaja malomocní; musia sa držať ďaleko, mimo miest, nesmú sa k nikomu približovať, ani k nim sa nikto nesmie priblížiť, ak niekoho uvidia, musia kričať: „Nečistý! Nečistý! “. Tento malomocný však počul Ježišovo učenie a pochopil, že aj on má nádej, prestupuje zákon a približuje sa k Ježišovi. Nevie ale, aká bude Ježišova reakcia, preto padá na kolená a keďže si nie je istý, hovorí: „Ak chceš“ a napodiv nežiada o uzdravenie z malomocenstva, ale očistenie. Tento výraz sa objaví tri razy, aby naznačil, že práve to je pre evanjelistu  dôležité; tento človek kvôli  malomocenstvu prišiel o všetko, stratil svoju rodinu, prácu, dôstojnosť, priateľov, ale stratil aj Boha. Teraz žiada Ježiša, aby obnovil tento kontakt s Bohom, aby ho očistil.

Ježiš by mal byť zhrozený z tejto nečistej a hriešnej bytosti, ktorá pokračuje v porušovaní zákona a obracia sa na neho; mal by ho odohnať. Miesto toho, píše evanjelista: „Ježiš, pohnutý súcitom“, súcit je termín, ktorým sa vyjadruje vrátenie života tým, ktorí ho nemajú. Evanjelista vytvára napätie, lebo hovorí: „vystrel ruku“. Toto je technický výraz, ktorý si Marek berie z knihy Exodus, kde vyjadruje Mojžišovo konanie, keď vystiera ruku proti nepriateľom. Preto si človek kladie otázku: čo urobí Ježiš? Bude ho trestať za porušenie zákona? „Dotkol sa ho“, nebolo potrebné sa ho dotýkať, „a povedal mu: "Chcem,"“ a imperatív: „"buď čistý!"“. Božia vôľa, pretože Ježiš je Boh, je odstránenie akejkoľvek marginalizácie uskutočňovanej v jeho mene definitívnym zrušením kategórie čistého a nečistého.

A tu je prekvapenie: „Malomocenstvo hneď z neho zmizlo“, doslova: „od neho odišlo“, „a bol očistený“. Aké zásluhy musel mať tento malomocný aby bol očistený? Žiadne; v skutočnosti naďalej porušoval zákon. Ježiš teda vysvetľuje, že nie je pravda čo učí náboženstvo, že sa musíme očistiť, aby sme sa mohli k Nemu priblížiť, ale keď sa k Nemu priblížime, Pán nás prijíma a je to on, kto nás očisťuje. Toto je veľká Ježišova novosť.

Teraz to začne byť zvláštne.  Evanjelista píše: „Ježiš ho ihneď poslal preč s týmto vážnym upozornením“, doslova „s vyčítkou“. Je to zvláštne: ak ho mal karhať, mal to urobiť hneď ako sa k nemu priblížil, prečo ho karhá až teraz? A prečo ho teda hneď posiela preč, odkiaľ ho vyháňa a prečo ho karhá? Prečo sa Ježiš takto správa? Vyčíta mu, že uveril v Boha, ktorý ho vylučuje zo svojej lásky; a odkiaľ ho vyháňa? Vyháňa ho z náboženskej inštitúcie, ktorá miesto Božej vôle vyučuje ľudské myšlienky a predstavy, ktoré sú vzdialené od Boha. Teda potom, ako ho oslobodil, pomáha aby sa oslobodil od seba samého a vraví: „choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš.“, hovorí „Mojžiš“, nie Boh; „To im bude svedectvom“, nie „im“, ale „proti nim“. Evanjelista tu cituje knihu Deuteronómium, kde sám Mojžiš hovorí: „Vezmite túto knihu Zákona. Uložte ju vedľa archy zmluvy Jahveho, svojho Boha. Nech je tam svedkom proti tebe“ (Dt 31,26).

V čom spočíva ono svedectvo proti nim? Sám očistený je dôkazom toho, že Boh koná presne opačne ako to, čo učia a tvrdia kňazi, že nie je pravdou, že je potrebné prinášať obety, aby sme sa zapáčili Bohu, dosiahli očistenie, ale je to Boh, ktorý sa nám neustále dáva a očisťuje nás.

„Lenže on“, píše evanjelista, „sotva odišiel“, nešiel ku kňazom, pochopil. Odchádza z náboženskej inštitúcie, ktorá ho marginalizovala a „začal všade hovoriť a rozchyrovať“, presne ako Ježiš, „čo sa stalo“, nie však udalosť: v gréčtine je tu použitý výraz „slovo“, čiže: „začal všade hovoriť a rozchyrovať slovo“ teda posolstvo, ktoré je v onej udalosti obsiahnuté; a aké je to posolstvo? To, že Boh nediskriminuje ľudí, že pre neho neexistujú ľudia čistí ani nečistí, že nie je pravda, že sa človek musí očistiť, aby prijal Pána, ale to, čo očisťuje je prijatie Pána; že Božie prijatie nie je dôsledkom čistoty človeka, ale je to, čo ju predchádza. 

Tento malomocný po očistení začne kázať, čo však spôsobí, že „Ježiš už nemohol verejne vojsť do nijakého mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach“. Prečo? Ježiš z lásky, pretože sa dotkol malomocného, ​​stáva sa rituálne nečistým. Aby očistil malomocného, ​​nečistého človeka, sa Ježiš v očiach náboženstva stal nečistým človekom. Už sa to však stalo, a ľudia sa ponáhľajú k Ježišovi, pochopili, že v Ježišovi je nový Boží obraz: „No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ“.

preklad: Rastislav Dvorový