biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Jn 1,43-51
Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“
V tomto evanjeliovom úryvku sme svedkami „povolania“ druhej skupiny učeníkov. Prví učeníci pochádzali z okruhu Jána Krstiteľa, teda predstavujú tých, ktorí sa už nejakým spôsobom rozišli so židovskými inštitúciami považovanými za neverné zmluve. Títo druhí patria do tradičnej línie, ktorá podporovala prorockú líniu Mesiáša, ktorý splní sľuby obnovením minulosti v celej jej čistote: Mesiáš pre nich predstavuje kontinuitu s minulosťou. Výraz, ktorý Ježiš použil o „anjeloch, ktorí vystupujú a zostupujú“, ich vracia priamo k známemu Jakubovmu snu o rebríku, kde je znluva s Izraelom bránou do „neba“, teda k Bohu. Ježiš tu slávnostne vyhlasuje, že odteraz „otvorené nebo“, to znamená priama komunikácia medzi Bohom a človekom, sa uskutočňuje prostredníctvom neho: on neskôr v jánovskej tradícii zadefinuje seba ako „dvere ...“, ako toho, kto „zostúpil z neba“, vystúpi na kríž, aby ukázal cestu.
Každý z prvých povolaných musel podniknúť vlastnú cestu, aby sa naučil „bývať“ s Učiteľom, to znamená, že musel tvrdo pracovať, aby ho spoznal, osvojil si jeho životný štýl a stal sa nositeľom jeho posolstva. Musel sa zbaviť svojho „poznania“ o Mesiášovi, musel opustiť predsudky, očakávania, túžby, otvoriť sa novosti Učiteľa, ktorý má pre túto chvíľu iba jediné slovo: „Poď za mnou!“. Je to cesta, ktorú sa chystáme podniknúť aj my v tomto novom roku. „Kairòs“ kresťanského povolania v dnešnej dobe sa nás dotýka aj v tom, aby sme znovu začali od Ježiša z Nazareta, odhodiac všetko, čo sme na neho navešali: naše náboženské „ozdoby“, naše nariadenia, inštitúcie, ktoré považujeme za nedotknuteľné a nemenné. Treba ho nasledovať do Galiley: tam treba začať odznova, bez predsudkov, bez strachu, že stratíme pevné istoty, ktoré nás však s veľkou pravdepodobnosťou príliš od neho vzďaľujú. Nasleduj ma! Malo by to byť jediné slovo, ktoré dnes rezonuje.
