Mesiáš na kríži

„A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

 

Pri pohľade na kríž dostávame „protijed“ na hadovu lož, ktorý nás obral o poznanie Otca a prinútil nás pred ním utiecť.

 

V kríži spoznávame pravdu o Bohu a o nás: on nás miluje a my sme láskou, ktorú má k nám. Dívajúc sa na toho, ktorého sme prebodli, pri päte kríža objavujeme túto pravdu, ktorá nás oslobodzuje a rodíme sa zhora. Ako sa Eva, nevesta, rodí zo spiaceho Adama, tak sa nové ľudstvo, nevesta krvi svojho Pána, rodí z rany lásky svojho Boha.

 

Ukrižovaný je prirovnaný k vzdvihnutému bronzovému hadovi: v ňom vidíme zlo, ktoré nám spôsobil had, ale aj dobro, ktorým nás Boh miluje. V skutočnosti je baránkom, ktorý nesie zlo sveta, sám sa stáva kliatbou a hriechom, aby nám ukázal svoju bezpodmienečnú lásku.

 

Okrem toho majú v hebrejčine výrazy „Had“ a „Mesiáš“ rovnakú číselnú hodnotu: súčet ich písmen je 358. Výraz „Mesiáš“ má však ešte jedno písmeno naviac, najmenšie zo všetkých: jot, ktoré stojí na začiatku „Mena“.

 

Vo vyzdvihnutom Mesiášovi človek vidí okrem všetkého zla aj najvyššie dobro; v ňom sa svetu zjavuje Božie Meno: opúšťa temnoty a vychádza na svetlo Jeho vlastná identita, ktorú práve zlo zahalilo.

 

Božia spása neignoruje zlo, bola by falošnou, ale ho prijíma božským spôsobom, z lásky a premáha ho v odpustení. Preto každý, od najmenšieho po najväčšieho môže poznať, kto je Pán.