Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba

3. september 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Mt 16, 21 - 27

Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“

On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“

Učeníci, ktorí nasledujú Ježiša si myslia, že je víťazný mesiáš, triumfátor, ten, koho ohlasovala tradícia, ten, kto dobije Jeruzalem a získa moc. Ježiš po prvý raz otvorene hovorí O tom, čo ho v Jeruzaleme čaká.

Nachádzame sa v 16 kapitole Matúšovho evanjelia, čítame od 21 verša: "Ježiš začal", to znamená, že teraz bude nasledovať celá séria poučení počas cesty, "svojim učeníkom vyjavovať, že musí", sloveso musieť je technické sloveso, ktoré označuje Božiu vôľu, "ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť".

Toto sloveso vytvorili evanjelisti, lebo sa veľmi podobá na Slovo Pascha. Trpieť sa po grécky povie "paskó" a znie rovnako ako gr. slovo "Paska", čo znamená Pascha, lebo evanjelisti videli v Ježišovi opravdivého veľkonočného baránka. "A mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov", títo všetci sú členmi Synedria, najvyššieho Izraelského súdneho orgánu, "že ho zabijú", teda Ježiš nejde do Jeruzalema, aby si tam vydobil moc, ale bude zabitý tými, ktorí sú držiteľmi náboženskej moci. Najvyšší predstavitelia náboženskej inštitúcie sa stanú Ježišovými vrahmi. Pridá však, "ale tretieho dňa vstane z mŕtvych".

Tretí deň nie je chronologickým označením, číslo tri znamená úplnosť, označuje to, čo je kompletné, teda bude zabitý, ale sa vráti kompletne, úplne k životu. Len čo to Ježiš povedal, prichádza na scénu Peter. Evanjelista predstavuje Šimona len pod jeho negatívnou prezývkou, je to terminus technicus, ktorým Matúš vyjadruje opozičný, odmietavý postoj učeníka voči tomu, čo Ježiš hovorí.

"Peter si ho vzal nabok", čiže zastavuje Ježiša hneď ako začal vysvetľovať. Peter hneď vyštartuje s odmietnutím: "a začal mu dohovárať:", robiť výčitky. Doslova: okríkol ho, slovo, ktoré sa používa na vyháňanie démonov. Teda to, čo Ježiš povedal nie je podľa Petra Božia vôľa, ale diabolská myšlienka.

Preklad hovori: "Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!", doslova však znamená: "Nech ti odpustí", a myslí tým Boha. Je to výraz, ktorý sa používal pre tých, ktorí opustili Boha. Nachádza sa aj u proroka Jeremiáša: "Ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na nebohov. Sýtil som ich, a cudzoložili, v dome neviestky sa schádzali" (Jer 5,7). Teda: "Nech ti odpustí, Pane! To sa ti nikdy nestane!". To, čo Ježiš hovorí je pre Petra vzdialené od Boha, preto mu Boh má odpustiť diabolskú myšlienku.

"On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan!" Sú to tie isté slová, ktoré použil Ježiš na púšti, keď odmietol myšlienky pokušiteľa. Tak ako pokušiteľovi, diablovI Ježiš hovorí "Choď preč", vypadni, obracia sa aj na učeníka, neprerušuje však s ním vzťah, da mu šancu: "vráť sa za mňa!", postav sa za mňa.
Doteraz Peter stál pred Ježišom a chcel mu ukázať cestu, on je Satan, protivník. Ježiš hovorí: "Choď za mnou, Satan! Na pohoršenie si mi". Ten, koho Ježiš označil ako kameň vhodný na budovanie eklesie, spoločenstva veriacich zhromaždených Pánom, ten, ktorý bol nazvaný tehlou na stavbu, teraz sa stáva kameňom úrazu, škandálom, kameňom pohoršenia.

Prečo? "lebo nemáš zmysel pre Božie veci", teda kategórie lásky a služby, "len pre ľudské!", čiže pre kategórie moci a vládnutia. Ježiš pochopí, že nie iba Peter má taký spôsob myslenia, ale všetci učeníci. Teraz sa obracia na všetkých ostatných učeníkov: "Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou", Ježiš vyzval Petra, aby šiel za ním (postavil sa za neho) a teraz vysvetľuje, za akých podmienok je možné ho nasledovať.
"Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba", zaprieť sám seba neznamená umŕtvovať vlastnú existenciu, ale vzdať sa ambicióznych myšlienok na úspech a prestíž a pokračuje: "vezme (zdvihne) svoj kríž". Kríž nedáva Boh, dávajú ho ľudia. Evanjelista používa výraz "zdvihnúť", ktorý označuje chvíľu, kedy odsúdenec musel zdvihnúť zo zeme patibulum a vziať ho na plecia.

Potom odtiaľ, od tribunálu musel odsúdený opustiť bránou mesto a dôjsť na miesto popravy. Bol to hrozný okamih, chvíľa samoty. Ľudia mali náboženskú povinnosť urážať a zlorečiť takému človeku.

"Vezme (zdvihne) svoj kríž", trest smrti ukrižovaním bol vyhradený tým, ktorí boli považovaní za odpad spoločnosti. Ježiš teda nehovorí o utrpení a bolesti, ale hovorí o škandále, pohoršení, ktoré prináša jeho naledovanie. Škandál, ktorý dosiahne to, že Ježiš A tí čo ho nasledujú budú považovaní za smetie, odpad spoločnosti, za ľudí odmietnutých dokonca Bohom, lebo smrť na kríži bola pre Bohom prekliatych, "a nasleduje ma".

Ježiš teda nehovorí o smrti na kríži, ale o ceste na popravu, o ceste osamotenosti, o ceste zneuctenia. Ak učeníci nie sú pripravení stratiť vlastnú reputáciu, dobré meno - lebo o to tu ide - nech si nemyslia, že ho nasledujú, lebo nasledovať Ježiša znamená ísť v ústrety maximálnemu zneucteniu, poníženiu. Potom Ježiš dodáva: "Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho".

Kto žije pre druhých, realizuje naplno svoj život, ten! To žije svoj život sústredený iba na vlastné potreby a požiadavky, ho zničí. Teda to je alternatíva, ktorú Ježiš ponúka. Žiť pre druhých, dať, neznamená stratiť, ale získať. Znamená plne sa realizovať.

Ježiš to komentuje: "Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!" Načo je veľa zarobiť, veľa získať a potom stratiť seba samého? Toto je zmysel slov. Je to kritika, ktorú Ježiš adresuje ľuďom moci, akejkoľvek moci. Ľudia, ktorí získali moc, zožieraní vlastnými ambíciami, majú veľa, V podstate však nemajú nič, lebo úplne stratili seba.

Sú to ľudia vzdialení od života, vzdialení od šťastia. "Lebo Syn človeka", Syn človeka označuje Ježiša v plnosti božského stavu, "príde v sláve svojho Otca". Ježiš postaví ako protipól maximálnemu poníženiu a zneucteniu, trestu smrti na kríži, na ktorý ho odsúdil Synhedrion, teda maximálnemu zneucteniu zo strany náboženskej inštitúcie, maximálnu úctu zo strany Boha.

Teda: "v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi", a teraz tu Ježiš cituje knihu Prísloví: "Keby si povedal: „Nuž ja som o tom nevedel“ - či ten, čo váži srdcia, neporozumie? Veď strážca tvojej duše vie, odplatí človekovi podľa jeho činov" (Prisl 24,12), "a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov", doslova "praxe". Človek je hodnotený podľa života, čo praktizoval, podľa skutkov, ktoré konal a nie podľa myšlienok, alebo náboženských doktrín, ktoré vyznával. To, čo robíme pre druhých určuje náš život.

Ešte je tu jedna časť, ktorá sa nenachádza v liturgickej verzii, a je veľmi dôležitá. Ježiš vyhlasuje: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve" (Mt 16,28). Vlastne tu ohlasuje udalosť, ktorá potom nasleduje a je to premenenie, kde Ježiš ukáže, že smrť nezničí človeka, ale ho privádza k plnému životu.