Kľaknúť k nohám bratov a sestier

8. máj 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Jn 14, 21 - 26

Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.

Zredukovať Učiteľovu ponuku na jednoduché pokračovanie toho, čo začal Mojžiš, teda dodatok k Mojžišovmu Zákonu, aby mu dal nový náter, by znamenalo prekrútiť a znehodnotiť celé evanjeliové ohlásenie.

„Prikázania“, o ktorých Ježiš hovorí, sú mimo kontext náboženstva a otvárajú cestu k skúsenosti viery, v ktorej „prikázanie“ už nie je vonkajším zákonom, ktorý treba poslúchať, ale hlbokým prijatím lásky schopnej formovať a transformovať môj život a životy druhých.

Skúsenosť viery už nevyžaduje otrockú a neosobnú poslušnosť - podriadenosť (ako v prípade náboženstva), ale ponúka kategóriu podobnosti ako charakteristickú črtu človeka. Inými slovami: už nejde o poslušnosť celej sérii Božích príkazov a tak vstúpiť do jeho služieb; je to otázka prijatia lásky Boha, ktorý sa nám dáva do služby a prosí, aby sme sa mu podobali v spôsoboch, ako konkrétne milujeme ľudí.

Preto milovať Ježiša neznamená napodobňovať Ho alebo žiť istým spôsobom, „lebo to povedal“ (tým by sme nič nezvnútornili a stále by sme boli nezrelými ľuďmi, ktorí od iných čakajú pokyny, ako žiť), ale prijať lásku Otca, ktorý nás pozýva v tvorivej viere: rozvíjať, vymýšľať, uskutočňovať spôsoby a štýly života, ktoré nechávajú vyniknúť sviežosti a kráse tejto lásky. To sú Ježišove „prikázania“...

Aby sme im porozumeli, musíme si s Ním kľaknúť k nohám bratov a sestier, ktorých stretneme: len tak sa mu budeme môcť pozrieť do očí a bez hanby či strachu, že budeme usvedčení z klamstva: „Milujem ťa, Pane života“.