Jánov prológ

5. január 2025 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Chválospev na Boží optimizmus voči ľudstvu, hymnus na lásku, ktorú má Boh k nám... 

1 Na počiatku už bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

2 Ono bolo na počiatku u Boha.

3 Všetko vzniklo prostredníctvom neho a bez neho nevzniklo nič z toho, čo existuje.

4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.

5 A toto svetlo vo tme svieti, ale tma ho nepohltila.

6 Zjavil sa človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.

7 On prišiel kvôli svedectvu, aby svedčil o svetle, aby prostredníctvom neho všetci uverili.

8 On sám tým svetlom síce nebol, ale prišiel, aby o tom svetle svedčil.

9 Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzalo na svet.

10 Bol na svete a svet vznikol prostredníctvom neho, ale svet ho nespoznal.

11 Prišiel do svojho vlastného, ale vlastní ho neprijali.

12 No tým, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.

13 Sú to tí, čo sa nenarodili z hocijakých krví ani z vôle hocijakého tela, ani z vôle hocijakého muža, ale z Boha.

14 A tak sa Slovo stalo človekom (z mäsa a kostí) a postavilo si stan medzi nami. A my sme hľadeli na jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn - plnosť lásky a autentickosti (opravdivosti).

15 Ján o ňom svedčil a volal: „Toto je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.‘“

16 Toto je dôkazom, že z jeho plnosti sme my všetci prijali lásku, ktorá odpovedá jeho láske.

17 Lebo Zákon bol daný prostredníctvom Mojžiša; láska a autentickosť (opravdivosť) prišli prostredníctvom Ježiša Krista.

18 Božstvo nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v Otcovej hrudi (prsiach), ten ho vysvetlil.

(poznámka: preklad evanjeliového úryvku do slovenčiny, doc. Róbert Lapko, Th.D. et PhD.)

Zaiste, toto je najťažší úryvok nielen Evanjelia podľa Jána, ale všetkých evanjelií. Ide však o veľkolepý text: veľkí komentátori Jánovho evanjelia, akými boli svätý Augustín a svätý Ján Zlatoústy sa vyjadrili, že na napísanie tohto prológu bolo treba nadľudské úsilie. Práve vďaka jeho obsahu bol evanjelista Ján zobrazený ako orol. Uvidíme, že každé slovo je teologickým koncentrátom podloženým hlbokou skúsenosťou.

Musíme však uznať, že prológ nezohral veľkú rolu vo viere veriacich.

Prečo? Už sám prológ je veľmi ťažký a niektoré preklady ho ešte viac sťažili, takže sa nadlho stal výsadou niektorých mystikov, ktorí čím menej rozumeli evanjeliu, tým viac lietali vo vzduchu.

Bude našou úlohou zostať verní textu evanjelia: budeme ho prekladať doslovne, ale aj zrozumiteľne.

To preto, lebo ak začneme hneď prvým veršom Prológu, pričom použijeme bežný slovenský preklad SSV kde čítame: „Na počiatku už bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“, tak už to stačí, aby sme zavreli knihu evanjelia, alebo sa hneď posunuli ďalej, lebo ak tu niekto niečomu rozumie, tak je naozaj dobrý. Úprimne povedané, pri takomto preklade naozaj neviem, čo si mám myslieť, nič mi to nehovorí; pokiaľ človek nemá pár diplomov z teológie a filozofie alebo možno z lingvistiky, tak mu tomu veľmi neporozumie.

Povedzme si najskôr, že Prológ je chválospevom na Boží optimizmus voči ľudstvu, hymnom lásky, ktorú má Boh k nám.

Najstarší komentár, ktorý máme k tomuto textu, je z tej istej Jánovej školy; Prvý Jánov list sa začína tými istými vyjadreniami teológa a pokračuje: „Toto píšeme, aby naša radosť bola úplná“ (1 Jn 1, 4).

Tu už nachádzame jeden detail: odovzdávanie tohto prológu, odovzdávanie evanjelia, odovzdávanie skúseností viery spoločenstva sa neuskutočňuje tak, ako by sme očakávali. Ján nehovorí: „aby vaša radosť bola úplná“, ale hovorí: „Toto píšeme, aby naša radosť bola úplná“; radosť spoločenstva veriacich spočíva v odovzdávaní tohto posolstva, posolstva, ktoré potom spôsobuje radosť tým, ktorí ho prijímajú a tým, ktorí ho žijú. Už teraz je radosť z odovzdávania tohto posolstva, lebo ako píše Ján v prvom liste: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života. (Lebo Život sa zjavil: my sme ho videli, my o ňom skladáme svedectvo a my vám zvestujeme tento večný Život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.) Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám“ (1Jn 1, 1 – 3).

Je tu spoločenstvo, ktorého radosť sa odovzdávaním vlastnej skúsenosti zväčšuje; je to v súlade s Ježišovým učením, kde „blaženejšie je dávať, ako prijímať“ (Sk 20, 35).

Pozrime sa hneď na prvý verš, ktorý v slovenskom preklade SSV znie: „Na počiatku bolo Slovo.“

Ján sa odvoláva – uvidíme, že ide o veľmi silný text s kontroverzným obsahom – na výraz: „Na počiatku“ (gr. En archè), čo je presne prvé slovo, ktorým sa začína prvá kniha Biblie, kde sa hovorí o stvorení a začína sa týmito slovami: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gen 1, 1).

Nuž, autor tohto evanjelia vôbec nesúhlasí s touto teológiou a rozoberá celý teologický náklad stvorenia, ktorá sa v Izraeli v priebehu storočí zakorenil. Ján hovorí, že na počiatku, ešte predtým, ako Boh rozhodol stvoriť nebo a zem, bolo niečo iné.

Ján sa stavia do línie stvorenia, ktorá bude kľúčom k pochopeniu celého jeho evanjelia. Ján nám predstavuje skutočné stvorenie pre človeka, a nie je to to, o čom rozprávajú posvätní autori v knihe Genezis: to je len nedokonalé vyjadrenie Božej vôle. Ozajstné stvorenie, ktoré nám Ježiš ohlasuje začína a pokračuje týmito slovami Jánovho evanjelia.

Ján teda píše: „Na počiatku“ – čo znamená predtým, než začalo čokoľvek existovať: pred stvorením – už existovalo... a tu používa výraz, ktorý sa naozaj nedá ľahko preložiť: v gréčtine je to slovo „logos“, čo má neuveriteľnú rozmanitosť významov. Slovenský preklad SSV ho prekladá ako „slovo“ a je to presný preklad; avšak, úprimne povedané, nič nám nehovorí, že „na počiatku bolo slovo“. Čo môžu pod týmto pojmom pochopiť a porozumieť jednoduchí ľudia súčasnej kultúry?

Ak prekladáme grécky termín „logos“ slovenským výrazom „slovo“, musíme si uvedomiť, že mu chýba významová bohatosť; Ján však výberom tohto výrazu má veľmi jasnú predstavu.

„Logos“ je pojem, ktorý na jednej strane znamená „projekt - plán“ a na druhej strane, ako formulovaný projekt - plán, znamená „slovo“.

Uvediem triviálny príklad: ak poviem „dom“, je to slovo, ktoré obsahuje myšlienku, projekt - plán; hovoriac „dom“ vyjadrujem slovo, ktoré už má v sebe obraz.
Ján v Prológu hovorí, že od počiatku, ešte pred stvorením sveta, mal Boh plán. Mohli by sme to preložiť veľmi zrozumiteľným spôsobom: „Ešte pred stvorením sveta Boh mal myšlienku“. Evanjelista nám hovorí, aj keď sa to nedá tak povedať, lebo Boh nemá hlavu, že Boh mal v hlave utkvelú myšlienku. Ešte pred stvorením sveta mal Boh ideu, plán.

Prečo však na vyjadrenie tohto konceptu Ján použil práve výraz „logos“? Pretože už týmto úvodnom ničí celú židovskú teológiu stvorenia a hodnotu stvorenia. Často sa budeme odvolávať na Talmud: čo to je? Židia verili a veria, že keď Mojžiš vyšiel na horu Sinaj, dostal dva zákony: jeden je ten, ktorý napísal na známe tabule a je obsiahnutý v prvých knihách Biblie, a druhý, ústny, ktorý spočíva vo vysvetlení tohto prvého. Tento ústny zákon sa odovzdával po stáročia a v Ježišovom čase alebo krátko potom bol spísaný a nazvaný Talmud. Budeme ho často citovať, lebo pre židovskú tradíciu má rovnakú hodnotu ako Božie slovo v Biblii.

Talmud, Božie slovo, hovorí, že svet bol stvorený prostredníctvom deviatich slov. Keď Mojžiš dostal prikázania (Ex 31, 18), Jahve napísal slová zmluvy na tabule: presne tých desať slov („desať“ sa po grécky povie: „deka“ a „slovo“ je v gréčtine „logos“, z čoho je odvodené: „dekalóg“, teda desať slov). Židovská teológia hovorí, že všetko stvorenie sa uskutočnilo prostredníctvom desiatich slov: čiže zachovávaním desiatich prikázaní, ktoré dal Boh Mojžišovi, sa uskutočňuje stvorenie.

Ján s tým nesúhlasí; preto hovorí: na počiatku, pred stvorením sveta, pred stvorením, bolo jedno slovo, ktoré ruší ostatných desať slov pre svoju nesmiernu hodnotu. Jediné slovo namiesto desiatich slov, jedno slovo, ktoré je vyjadrené v jedinom prikázaní.

Už vidíme devastačnú moc, s ktorou toto tvrdenie Jánovho evanjelia a vôbec spisov Nového zákona vstupuje na teologickú pôdu a na pole spirituality. Už chápeme lepšie, prečo zabili Ježiša: Ján nerobí nič iné, len vyjadruje Ježišove myšlienky.

Desať slov (prikázaní), ktoré dal Boh Mojžišovi je mihnutím oka zrušených: svet nebol stvorený v perspektíve desiatich slov, ale jedného slova, ktoré je vyjadrené v jedinom prikázaní!

Tu je teda to, čo Ján v 13. kapitole svojho evanjelia vyjadrí vložiac Ježišovi do úst tieto slová: „Nové prikázanie vám dávam“ (Jn 13, 34).

V gréčtine existujú dva spôsoby ako povedať „nový“:
1. prvý (néos), čo znamená: „niečo, čo pribudlo v čase“ - napríklad: mám nový oblek, teda oblek, čiže jeden oblek navyše.
2. a druhý (kainos), čo znamená: „kvalita, ktorá ruší všetko ostatné“, niečo nové, čo je také krásne-kvalitné, že všetko ostatné sa stáva neužitočné.

Ján si však nevyberie grécke slovo „néos“, ktoré v poznáme z niektorých cudzích slov „neo“, aby tak naznačil, že je tu ešte jedno prikázanie – desať, ktoré dal Mojžiš a jedno navyše, Ježišovo nové prikázanie, ktoré pridal k desiatim prikázaniam – nie! Ján, ako aj ostatní evanjelisti starostlivo vyberá slová, ktoré používa. V tomto prípade používa výraz, ktorý vyjadruje to, čo bolo „pridané v čase“, ale používa výraz (kainos), ktorý vyjadruje tak vysokú kvalitu, niečo také vynikajúce, že zakrýva všetko ostatné.

Ježiš hovorí: „Dávam vám kvalitatívne nové prikázanie“ a s týmto jediným slovom zaujíma opozičný postoj voči desiatim slovám: toto jediné prikázanie odstraňuje a ruší všetkých desať prikázaní.

Jánovho videnie vecí je hneď v úvode veľmi zarážajúce. Ježišovo prikázanie je škandálom, spôsobuje pohoršenie v dejinách náboženstiev, lebo na prikázaní je založený náboženský vzťah.

Avšak v prikázaní - v jedinom prikázaní, keďže v spoločenstve veriacich iných niet - v jedinom prikázaní, ktoré Ježiš zanecháva svojmu spoločenstvu, sa Boh vôbec nespomína, čo je absolútne nevysvetliteľná a veľmi vzácna skutočnosť. V prikázaní, ktoré je konštitučné pre náboženstvo, vieru má mať hlavné miesto Boh. Spomeňme si len na desať prikázaní; prvé sa začína takto: „Ja som Pán, tvoj Boh“, atď.

V jedinom prikázaní, ktoré Ježiš zanecháva svojmu spoločenstvu, sa Boh nespomína!

Toto prikázanie znie takto: „Nové prikázanie vám dávam: Milujte jeden druhého; ako som ja miloval vás, tak aj vy milujte jeden druhého“. Nežiada lásku k Bohu, ale chce, aby si ľudia vzájomne odovzdávali a zdieľali tú istú lásku, ktorú nám ukázal. Ježiš nám prejavil lásku, ktorá nijako nie je podmienená postojmi a reakciami človeka. To, čo Ján neskôr nazve „verná láska“. V tomto jedinom prikázaní sa Boh nespomína.

V komentári k Prológu, ktorý Ján podáva v prvom liste, to hovorí jasne: láska k Bohu môže byť ilúziou. Niektorí ľudia sú tak zamilovaní do Boha, že nie sú schopní žiť v láske so svojimi priateľmi.

Ježiš teda z jediného prikázania, ktoré zanecháva, vylučuje lásku k Bohu – lebo láska k Bohu môže byť ovocím klamlivej ilúzie – a namiesto toho dáva praktickú lásku. „Zdieľajte medzi sebou takú lásku, akou som vás ja miloval“: to je jediný dôkaz, že milujete Boha. Ján to povie neskôr vo svojom prvom liste.

Prvý verš Prológu začína takto: „Na počiatku, ešte predtým, ako stvoril svet, mal Boh plán“. Ten plán je vyjadrený jediným slovom a je plánom uskutočnenia lásky, lásky novej kvality, ktorá pochádza od Boha a ruší všetko, čo tu doteraz bolo. Toto jediné prikázanie úplne prekonáva staré prikázania. Prikázanie, ktoré hovorí „nezabiješ“... je týmto novým prikázaním prekonané: Ježiš hovorí, aby sme dali svoj život za druhých. Preto jednoduché obmedzenie nebrať život druhým patrí k primitívnemu veku viery. Ježiš hovorí, že týmto jeho prikázaním nielenže nesmieme brať život druhým, ale máme dávať za druhých svoj život, teda máme urobiť svoj život darom, aby druhí mali plnosť života. Už nie iba: „nepokradneš“, ale to, čo máš a čím si, daj k dispozícii druhým... a pod. Takto by sme mohli porovnávať Mojžišove prikázania s týmto jediným prikázaním, ktoré ich prevyšuje, a preto ich ruší.

Spoločenstvo veriacich sa vďaka už tomuto prvému veršu cíti slobodné, oslobodené od Mojžišovho Zákona, od jeho útlaku a nariadení, od jeho hrozieb, ktoré vtedy existovali: lebo za nedodržiavanie týchto prikázaní, boli obrovské sankcie.

Ježišova ponuka znie: prijmite túto moju lásku a vzájomne si ju odovzdávajte. Ján poukazuje na to, že túto myšlienku mal Boh stále na mysli.
 

(citované z pripravovanej knihy "Jánov prológ", preklad Rastislav Dvorový)