SpäťÚvod / Články / Naše projekty / duchovné cvičenia / Hľa, Tvoj syn! Hľa, Tvoja matka!
Pôst - návrat k PrameňuMá vstať z mŕtvych

Hľa, Tvoj syn! Hľa, Tvoja matka!

15. apríl 2022 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť Vytlačiť
Ruský chrám sv. Alexandra Nevského, tzv. Na pragu sudnich vorot

"Pri Ježišovom kríži stáli jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe."

Evanjelista tu predstavuje veľmi známu scénu, aby sme ju však pochopili, musíme zabudnúť na obrazy, ktorými ju umelci vyjadrili. „Pri Ježišovom kríži“, nie „pod“ Ježišovým krížom - "stáli" - sloveso, ktoré evanjelista používa je eistikeisan: stáli vzpriamene na nohách. Je to spôsob, ako naznačiť, že aj oni sú účastníkmi Ježišovho kríža; pripomínam, že Ján je jediný evanjelista, ktorý nemá Ježišovu výzvu vziať kríž. V ostatných evanjeliách Ježiš hovorí: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10,38; porov. Mk 8,34; Lk 9,23; Lk 14,27): Ján ju nemá, je však jediný, kto predstavuje postavy v blízkosti Ježišovho kríža.

Nejde o ľudí, ktorí „ľutujú a oplakávajú“ umierajúceho Učiteľa. S Učiteľom ich spája rovnaký osud: na popravisko ich nedohnal nezvratný sled udalostí. Sú to ľudia, ktorí sa vzopreli Pilátovi, vzopreli veľkňazom, lebo pri možnosti postaviť sa buď na stranu sudcu, alebo odsúdeného, vybrali si odsúdeného.

Kto sú títo ľudia? Sú to „jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna“. Nemáme čas na analýzu týchto postáv: ide o minimálne dve po maximálne štyri postavy podľa toho, ako sa interpretuje text. Buď sa jedná o štyri postavy (konkrétne: matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna), alebo len dve, ako to teraz navrhujeme (konkrétne: jeho matka, ktorou je Mária Kleopasova, a sestra jeho matky, ktorou je Mária Magdaléna).

Všeobecne sa akceptuje číslo tri, konkrétne jeho matka, sestra jeho matky (čo by bola Mária Kleopasova) a Mária Magdaléna. Bolo by však čudné, že je tu istá Mária Kleopasova, ktorá sa tu po prvý raz v evanjeliu objaví bez akejkoľvek úlohy, bez akejkoľvek činnosti: to podľa charakteristiky evanjelistu nie je pravdepodobné. Tak isto je málo pravdepodobné, aby v jednej rodine dve sestry nosili to isté meno.

Takže najdôležitejšie postavy, ktoré sa objavia pri Ježišovom kríži sú: matka a sestra jeho matky. Aby sme porozumeli tejto scéne, musíme zabudnúť na obrazy, čo maliari vytvorili. Mária je tam zvyčajne predstavovaná ako žena, ktorá omdlieva, zrútená bolesťami, pod krížom svojho syna, so siedmimi mečmi v srdci: to nie je Mária z evanjelií. Ježišova matka stojí: nie je to žena, ktorú dohnali udalosti a teraz je tu so svojim zomierajúcim synom, ale je to učeníčka, ktorá sa rozhodla zdieľať osud Učiteľa.

Evanjelisti preto pri kríži nezobrazujú matku, ktorá trpí pre svojho syna, ale učeníčku, ktorá dobrovoľne trpí so svojim Učiteľom. Áno, je tu aj obraz „Stabat Mater“, krásny z poetického hľadiska; všetci poznáme vetu: „Stabat Mater dolorosa, iuxta Crucem lacrimosa...“. Toto je dielo Jacoponeho z Todi (13.stor.), je to krásna báseň, ale nie je v evanjeliách; Mária nie je pri kríži uplakaná ani neomdlieva. Stojí pevne na nohách, pretože si je vedomá kroku, ktorý urobila. Medzi tým kto odsudzuje a odsúdeným, sa Mária postaví na stranu odsúdeného.

Navzdory veľkňazovi, ktorý v mene Božom odsúdil Ježiša ako prekliateho, Mária stojí na strane prekliateho; teda je dôležitá prítomnosť tejto ženy, ktorá bola prítomná aj na svadbe v Káne, kde Ježiš zmenil zmluvu z vody na víno. Spolu s ňou je tu aj Mária Magdaléna: tieto ženy sú dôležité. Neskôr uvidíme, ako Ježiš, osloví matku a nazve ju „ženou“.

V Jánovom evanjeliu sú tri ženské postavy, ku ktorým sa Ježiš obracia a nazýva ich „ženami“: prvý raz je to na svadbe v Káne (Jn 2, 1–11); nebolo normálne, aby syn oslovovil svoju matku a nazval ju „ženou“. „Žena“ (gr. guní) znamená manželka, vydatá žena; Mária na svadbe predstavuje vernú časť vyvoleného ľudu, vernú Božiu nevestu.

Aby sme pochopili túto scénu pri kríži, nesmieme zabúdať, že jedným z obrazov, ktoré vyjadrovali vzťah medzi Bohom a jeho ľudom, bol obraz Boha ako ženícha a ľudu ako nevesty: v Ježišovej dobe sa však hovorilo, že kvôli priestupkom, ktoré ľud popáchal sa manželstvo skončilo. Už niet žiaden milostný vzťah medzi ženíchom a nevestou.

Ježiš sa však obracia na svoju matku a oslovuje ju: „žena“, teda manželka, nevesta: znamená to, že v Márii je časť, ktorá zostala vždy verná tomuto manželstvu, preto Ježišova matka predstavuje ľud, ktorý vždy zostal verný zmluve Bohom.

Veď na svadbe v Káne predsa nehovorí: „Nemáme víno“, ale: „Nemajú víno“ (Jn 2,3). Víno je dôležité: aj dnes pri uzatváraní židovského manželstva k vrcholným okamihom patrí chvíľa, keď ženích a nevesta vypijú pohár vína a potom pohár rozbijú, lebo víno predstavuje lásku medzi ženíchom a nevestou. Ježišova matka (na svadbe v Káne) nehovorí: „Nemáme víno“, lebo ho má, ona má vzťah lásky, oni víno nemajú.

Druhou ženskou postavou, ktorá sa aj teraz tu pri kríži istým spôsobom objaví je cudzoložná žena, ktorú Ježiš znovu svojou láskou získa, je to žena Samaritánka: aj na Samaritánku sa Ježiš obracia a oslovuje ju „žena“.

Nakoniec, treťou osobou, ktorú Ježiš osloví „žena“, bude Mária Magdaléna. Aj tu sa musíme vyhnúť veľkému zmätku, ktorý sme si v minulosti vyrobili. Skúsme si to trochu predstaviť: vieme, že Magdaléna je pod krížom zanázornená celá rozstrapatená s dlhými vlasmi, pretože chybná tradícia ju identifikovala s hriešnicou, „Magdalénou, čo sa kajala“.

Nič z toho: známa hriešnica, tá ktorá je v Lukášovom evanjeliu predstavená v scéne ako svojimi vlasmi utiera Ježišovi nohy (Lk 7, 36-50), nemá meno. Máriu Magdalénu absolútne nemožno stotožniť s touto hriešnicou: Mária z Magdaléna je žena, ktorá predstavuje nové Ježišovo spoločenstvo. Preto ju Ježiš vo chvíli svojho vzkriesenia osloví „žena“, čiže manželka, nevesta (Jn 20,13).

Sú to teda tri nevesty: verná zo starej zmluvy, cudzoložná, ktorú si ženích opäť získa novou ponukou lásky a nevesta novej zmluvy.

Potom je tu zvláštna postava. Evanjelista píše: „Pri Ježišovom kríži stáli jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna“: nie sú tu žiadne ďalšie postavy. Zvláštne, lebo sa tu hovorí: „Keď Ježiš uzrel matku“ - tu sa spája s tým, čo vidí, a keď vidí, nehovorí: „svoju matku“, ale „matku“ - „a pri nej učeníka, ktorého miloval“: kde sa vzal tento učeník? Ako to, že nám ho evanjelista predtým, na začiatku nepredstavil? Scénu otvoril tým, že vymenoval postavy pri kríži...

Nejde tu o kroniku historických udalostí, evanjelista nám predstavuje o hlbokú teologickú reflexiu ukrižovania. „Milovaný učeník“ bol ešte v nedávnej minulosti predstavovaný, akoby bol obľúbeným, preferovaným Ježišovým učeníkom. Neexistujú žiadni obľúbení učeníci: skutočnosť, že je napísané: „Učeník, ktorého miloval“, neznamená, že medzi učeníkmi mal Ježiš preferovaného „maznáčika“. Ježišova láska k učeníkom je normálny vzťah, ktorý existuje medzi učiteľom a učeníkmi.

Tento výraz: „Učeník, ktorého miloval“ (gr. ton mathitin... on igapa) nájdeme tiež vo vzťahu k Lazárovi, Marte a Márii. Ján vo svojom evanjeliu v 11 kapitole hovorí: „Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára“ (Jn 11,5). Ježišova láska k učeníkovi je preto normálnym vzťahom, ktorý existuje medzi učiteľom a učeníkmi.

„Povedal matke: „Žena“- to je druhý raz, čo sa Ježiš obracia na matku a oslovuje ju „žena“ - „hľa, tvoj syn!“. Evanjelista zdôrazňuje, že Ježiš sa neobracia na svoju matku, ale na matku, matku verného Izraela: už nie je iba Ježišovou matkou, ale matkou celého spoločenstva, ktoré sa zrodí z Izraela.

Paradoxne, na Golgote nám namiesto scény smrti evanjelista predstavuje pôrod: rodí sa nové spoločenstvo. Matka teda predstavuje verný Izrael a Ježiš, keď uvidel učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa tvoj syn!“, hľa, kde máš pokračovať.

Je to pozvanie, s ktorým sa Ježiš obracia k Izraelu, ktorý bol vždy verný svojmu Bohu, aby pokračoval v milovanom učeníkovi, s milovaným učeníkom, v novom spoločenstve: preto je to prechod. Medzi starou zmluvou a novou zmluvou niet žiadneho zlomu, ale je tu pokračovanie, kontinuita.

To, čo sa historicky javí ako scéna smrti, evanjelista transformuje na scénu života. To, čo opisuje evanjelista, už nie je smrť, ale zrodenie.

„Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“: teda nejde o rozpor, ale o kontinuitu. Medzi spoločenstvom starej zmluvy a spoločenstvom novej neexistuje rivalita; nie je tu vzdialenosť, ale blízkosť; evanjelista píše: „od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“. Výraz „k sebe“ (gr. eís tá ídia) vyjadruje intimitu: preto nové spoločenstvo prijíma a uznáva svoje zrodenie zo starého spoločenstva.

Výraz odkazuje na prológ, kde evanjelista hovorí, že Ježiš „prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Izrael nebol schopný rozpoznať a prijať Ježiša pri jeho príchode, Ježišovi nasledovníci sú však vyzvaní, aby uznali a prijali vo svojom lone Izrael, ktorý zostal verný. Vidíme teda, že Ježiš svojimi poslednými slovami zabezpečuje, práve preto, že jeho cieľom je jednota, aby nedošlo k prerušeniu medzi starou zmluvou, ktorá bola verná, a novou zmluvou.

Autor: Alberto Maggi, OSM
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

Čo obnoví rodinu?

18. február 2013 / duchovné cvičenia

teologie těla pro začátečníky

Ak budúcnosť ľudstva stojí na manželstve a rodine, je nutné aby aj manželstvo a rodina prešli obnovou. Táto obnova nespočíva v tvorbe akéhosi iného či...

Nebo je stretnutie

28. november 2023 / duchovné cvičenia

Nebo je stretnutie

Pri čítaní evanjelia dnešného dňa nám až behá mráz po chrbte, keď si predstavíme že by sme toto všetko mali zakúsiť na vlastnej...

Tri podmienky slobody

8. november 2023 / duchovné cvičenia

Tri podmienky slobody

Aby sme správne chápali evanjeliá, treba ich čítať v pôvodnom jazyku a v aktuálnom historickom kontexte ich vzniku. Málo kto z nás však na to má...

Približovali sa k nemu hriešnici

5. november 2020 / duchovné cvičenia

Približovali sa k nemu hriešnici

Včera sme počuli radikálne podmienky slobody voči Ježišovi - zbavenie sa falošnosti, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž....

N