Duch vyviedol Ježiša na púšť ...

26. február 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Mt  04, 1 - 11 

Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“

Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“

A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“

Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

V Matúšovom evanjeliu sa objavujú štyri vrchy ktoré sú medzi sebou prepojené, je medzi nimi súvis:

• vrchu blahoslavenstiev zodpovedá vrch vzkriesenia. To znamená, že žijúc blahoslavenstvá máme v sebe život schopný prekonať smrť;
• vrchu pokušenia, kde diabol ponúka Ježišovi božský stav, stačí ak sa pokloní moci, zodpovedá vrch premenenia, kde Ježiš ukáže, že božský stav sa nedosahuje prostredníctvom moci, ale prostredníctvom lásky, cez veľkorysý dar seba samého.

Pozrime sa teraz na štvrtú kapitolu Matúšovho evanjelia, kde sa hovorí o Ježišových pokušeniach ktoré, aby sme im lepšie porozumeli, musíme dať do ich kontextu. Nejedná sa o pokušenia tak ako všeobecne chápeme toto slovo. Pokušenie je niečo, čo nás nabáda na zlé, na hriech, tu o nič také nejde. Diabol, ako uvidíme neskôr, sa nepredstavuje ako Ježišov nepriateľ, ale ako jeho spolupracovník ktorý mu želá úspech. Pozrime sa na to.

"Duch vyviedol Ježiša", toto rozprávanie nadväzuje na udalosť Ježišovho krstu v Duchu. Ježiš je teda plný Ducha a Duch mu bol daný, pretože sa rozhodol verne zjaviť Božiu skutočnosť;  "na púšť ", púšť predstavuje mnoho vecí, pripomína exodus, cestu oslobodenia, evokuje obdobie skúšky a tiež odkazuje na miesto moci, kde sa zgrupovali banditi, tí ktorí sa chceli chopiť moci; "aby ho diabol pokúšal", dôležité je uvedomiť si, že diabol v Evanjeliu podľa Matúša sa objaví jedine v tejto epizóde.

"A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol", číslo štyridsať označuje jednu generáciu. Evanjelista chce, aby sme pochopili: pozor! to, o čom vám teraz hovorím, nie je záležitosťou ohraničeného obdobia v Ježišovom živote, ale záležitosťou celého Ježišovho života. Celý jeho život bol vystavený týmto zvodom. Dôležité je tiež evanjelistovo zdôraznenie, že pôst trvá štyridsať dní a štyridsať nocí, čo znamená, že sa nejedná o náboženský pôst, ktorý začína za úsvitu a končí pri západe slnka, ale je to skúška sily, pretože evanjelista chce ukázať, že Ježiš sa vyrovná, ba dokonca prevyšuje Eliáša, Mojžiša a iných, ktorí sa štyridsať dní a štyridsať nocí postili.

"Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn,", pokušiteľ nepochybuje o tom, že Ježiš je Boží syn - vo chvíli krstu Boh vyhlásil: toto je môj syn - ale ho pozýva, pre lepšie pochopenie by sme mohli preložiť: už keď si Boží syn, čiže ty si Boží syn? Potom ukáž, prejav svoju moc, pretože to je protiklad, ktorý je v evanjeliu: zatiaľ čo Boh je láska, ktorá sa prejavuje v službe, diabol je moc, ktorá sa prejavuje vo vládnutí. Tento pokušiteľ hovorí: keď už si Boží syn, "povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“", to znamená, využi svoje schopnosti, svoju silu pre seba. Ale Ježiš odpovedá a zakaždým odpovie citujúc Pánovo slovo: "Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst". Ježiš tým, že praktizuje toto slovo, vyjadruje svoju plnú dôveru v Otcovo pôsobenie. V evanjeliu uvidíme, že Ježiš nikdy nepoužije svoje schopnosti na to, aby nasýtil seba. On, Boží syn, sa stane chlebom, pokrmom života, pre druhých.

"Potom ho diabol vzal do svätého mesta", v diabolskom rúchu tu evanjelista anticipuje to, čo bude postojom farizejov, saducejov, učiteľov zákona a celej náboženskej inštitúcie. Diabol sa nepredstavuje ako nepriateľ, konkurent Boha, hriešnik. Diabol má svojich adeptov práve medzi príslušníkmi mocenskej kňazskej vrstvy, ktorá si chce za každú cenu udržať práve vládu.

Berie ho do svätého mesta a "postavil ho na vrchol chrámu", evidentne tento diabol pozná nielen Sv. Písmo, ale aj apokryfy, pretože v Ezdrášovej knihe, čo je apokryf v tej dobe, sa píše, že Mesiáš sa nečakane objaví na najvyššom mieste Jeruzalemského chrámu. Je to v apokrryfnej štvrtej knihe Ezdrášovej. Takže diabol je veľkým znalcom Písma a všetkého ostatného.

"A vravel mu: „Ak si Boží Syn,", znova, keď už si Boží syn, je tu to isté diablovo pozvanie, ktoré potom, keď bude Ježiš ukrižovaný, vyslovia veľkňazi, zákonníci a starší: ak si Boží syn, zostúp z kríža, čiže prejav svoju moc, "vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘", vlastne mu hovorí: ty si Boží syn, urob to, čo ľudia od teba očakávajú, zjav sa nečakane v chráme. Urob aj niečo naviac, hoď sa dolu, to bude divadlo, keď ti budú schodmi anjeli. A tu, ako sme už povedalI,  diabol, perfektný znalec Písma, cituje žalm 91. Ale Ježiš mu znova odpovie: "Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha", je tu celý rad odkazov na epizódy zo života Izraela, ktoré svedčia o nedostatku dôvery.

Tretie pokušenie nie je rovnaké ako dve predchádzajúce: v prvých dvoch pokušenich, či zvádzaniach, diabol hral s kartou Mesiáša, s náboženskou kartou, teraz diabol vyťahuje eso z rukáva, vytiahne kartu o ktorej vie, že všetci veria v takú moc, sú ňou očarení, je to moc bohatstva. "A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch,", vysoký vrch označuje miesto, kde žili bohovia, to znamená božský stav. Diabol teda ponúkne Ježišovi božský stav. Chceš byť ten, kto dobije svet? Chceš byť očakávaný národmi? Musíš dosiahnuť božský stav. Ako sa však dosahuje božský stav? Prostredníctvom bohatstva, prostredníctvom moci; "ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám,", zdá sa - a Lukáš to vo svojom evanjelium hovorí: Všetko toto je moje - že diabol je držiteľ bohatstva a moci, preto tí, ktorí držia bohatstvo a moc, ​​nebola im daná od Boha, ale pochádza od diabla. "Toto všetko ti dám, ak", je tu taký malý detail, "ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať“". Takže diabol ponúka Ježišovi božský stav prostredníctvom adorovania moci, slávy a úspechu. Ale ako sme povedali na začiatku, Ježiš na toto pokušenie odpovie tak, že v postave Petra, jedného učeníka na ktorého sa Ježiš obrátil a nazval Satanom, vyvedie svojho pokušiteľa na vrch premenenia. Na vrchu premenenia potom ukáže, že božský stav sa nezískava uctievaním moci, ale prostredníctvom veľkorysého sebadarovania.

"Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan,", je to rovnaké zvolanie, akým sa Ježiš obráti na Petra, keď sa v evanjeliu stane pre neho satanom, čiže ho odmietne; "lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“, je tu nebezpečenstvo modlárstva, všetko sa tu odvoláva na zlaté teľa, na kontamináciu Izraela pohanskými národmi. "Tu ho diabol opustil a prišli anjeli", anjeli sú Ježišovi spolupracovníci, "a posluhovali mu.", práve odmietnutím pokušení, zvádzania, Ježiš získava ochranu anjelov. Takže si to zhrnieme: nejde tu o pokušenia na zlo, jedná sa skôr o zvádzanie, ktoré Ježiš bude musieť znášať celý život tak zo strany náboženskej inštitúcie, ako aj zo strany svojich vlastných učeníkov.

preklad, Rastislav Dvorový