Prečo by sme deti nemali posielať do jaslí

4. apríl 2013 / zg

Vytlačiť

Starostlivosť o deti mladšie ako tri roky mimo rodičovského domu je rozhodne nesprávna. Hovorí to Anna Wahlgrenová, 65, matka deviatich detí a stará mama jedenástich vnúčat. Táto švédska autorka bestsellerov (Malé deti nás potrebujú) pre časopis „Welt" vysvetlila, prečo malé deti v prvých troch rokoch života majú zostať doma.

„Je nebezpečné, deťom do troch rokov uprieť prístup k ich ´stádu´," hovorí Wahlgrenová. „´Stádom´ myslím rodinu a dôverne známe okolie. Nikoho by nenapadlo oddeliť mladé zvieratko príliš skoro od jeho stáda. Ak ho nájdeme mimo stáda vo veku pod šesť týždňov, vieme, že je odvrhnuté.

Podľa jej skúseností deti potrebujú celé tri roky na to, „aby vedeli kam a presne ku komu patria – aby vedeli, kde je ich miesto vo svete," hovorí Švédka. „Potom si úplne sami z vlastného podnetu vyvinú popud, vôľu a potrebu, zväčšiť svoj akčný rádius, vzdialiť sa od rodiny a objavovať nový svet."

Švédsky sociálny systém priraďuje hospodárstvu a zisku viac váhy ako ľudským hodnotám," kritizuje Wahlgrenová. Podľa štúdií až 70 percent švédskych rodičov by dalo prednosť nechať si svoje deti prvé tri roky doma. Nemecká ministerka rodiny Ursula von der Leyen idealizuje škandinávsky model – „presne ako to robí aj celé Nemecko", zdôrazňuje Wahlgrenová. „Naša krajina sa pozitívne idealizuje – nazývam to ´syndróm Astrid Lindgrenovej´. Pritom aj Astrid bola vždy proti výchove detí do troch rokov mimo domova. Na celom svete neexistuje jednoročné dieťa, ktoré by sa dobrovoľne a rado rozlúčilo s rodičmi a domovom, aby deň prežilo niekde inde," je presvedčená Wahlgrenová. „Ignorujeme potreby maličkých detí – a v hĺbke srdca to vieme."

Wahlgrenová si týmto svojím postojom narobila mnohých nepriateľov. Ona sama sa vidí ako „feministka, ktorá sa politicky neangažuje". A hovorí: „Ženy vôbec nemusia automaticky naspäť ku sporáku. Môžu dom opustiť, kedy chcú – hlavne, že nejaký člen rodiny – otec, či stará mama – zostane s dieťaťom v dôvernom prostredí. Peniaze hrajú menšiu úlohu, ako si myslíme. Rodičia a spoločnosť musia postaviť priority – to je všetko. Je celkom možné žiť niekoľko rokov z málo peňazí, keď si trochu znížime životné nároky." Ona vie, o čom hovorí, čiastočne vychovávala deti aj sama.

„Boli obdobia, keď som bývala v starej deravej chate na dedine a pokúšala som sa písať krátke poviedky. Každodenný život bol, mierne povedané, primitívny, ale deti sa mali dobre. A ja som žila život, s ktorým som sa mohla zodpovedne pozrieť sama sebe do očí." 

zdroj: kath.net, Berlín, 7.11.2007, č0733