Byť či nebyť Charlie ?!?!

14. január 2015 / Marek Domes

Vytlačiť

Smutné udalosti v Paríži spustili oprávnenú vlnu protestov.

Je mi úplne jasné čo má heslo symbolizovať a plne súhlasím z rešpektovaním slobody slova, no sloboda môcť hovoriť čo chcem neznamená že mám hovoriť čo mi napadne.

Pri zachovaní všetkej slobody slova by mala byť zachovaná dôstojnosť človeka, náboženstva, povolania, zamestnania a to sa dá iba vzájomným sa rešpektovaním.

Nevadí mi, že s mojou vierou, názorom, alebo spôsobom akým vykonávam prácu niekto nesúhlasí ba dokonca si z neho robí srandu. Vadí mi, ak môj spôsob života (ktorý vedome nikomu neubližuje), niekto bezcharakterne zosmiešňuje a napáda.

Myslím si, že nielen Charlie, ale aj iní karikaturisti, humoristi, žurnalisti  a bohužiaľ aj mi všetci túto čiaru často prekračujeme.

Nechcem byť, ani Charlie ani nikto iný.

Chcem byť JA - slobodný, veriaci, pracujúci, milujúci, rešpektujúci, milovaný a rešpektovaný.

Na parížsku redakciu týždenníka Charlie Hebdo 7. januára 2015 zaútočili bratia Kouachiovci, ktorí prišli pomstiť provokačné protiislamské karikatúry, ktoré týždenník pravidelne publikoval. O život pripravili 12 ľudí.

Joachim Roncim, ktorý býva 5 minút od miesta kde teroristi chladnokrvne pozabíjali členov redakcie Charlie Hebdo, prišiel s myšlienkou vzdať tvorcom magazínu hold jednoduchým sloganom  "Je Suis Charlie". Tento odkaz zdieľalo prostredníctvom sociálnych sietí viac ako 50 miliónov ľudí.

Zároveň však mnohí nepodľahli tejto masovej emócii a s odvahou prezentovali odlišný názor, napríklad: Tomáš Halík alebo Daniel Pastirčák.