Kľúče od tabu - a naše deti

16. apríl 2013 / nasienka

Vytlačiť

Dnešná presexualizovaná kultúra vyvoláva v našich deťoch nové - pre rodičov často chúlostivé otázky.

Spravidla máme tendenciu témy manželstva, rodičovstva, sexuality vnímať z pohľadu morálky a deliť sa na tých, ktorí "tabu" odkrývajú alebo zakrývajú. Toto by však bol veľmi zúžený pohľad. Nejde o žiadne tabu - ale o krásu života a krásu človeka, ktorá je a má byť darom! Na našom trhu je málo literatúry pre rodičov, ktorá by bola vhodným usmernením ako s deťmi o týchto veciach diskutovať. V apríli 2012 sme uverejnili rozsiahly odborný rozbor jednej z týchto kníh "Kľúče od tabu". Medzičasom sme sa na ňu pozreli bližšie - a ponúkame Vám dva pohľady - matky a psychologičky. Nezameriavajú sa na morálnosť či nemorálnosť obsahu, ale na to, ako tento obsah vplýva a čo vyvoláva v ďeťoch.

Pohľad psychologičky

Sexuálna výchova by určite nemala byť tabu v žiadnej rodine. Mala by byť prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou výchovy citovej, sociálnej, hodnotovej ako i výchovy k manželstvu i rodičovstvu. Zodpovedným aj za túto oblasť je samozrejme rodič, ktorý si môže pomôcť rôznymi spôsobmi (napr. veľkým počtom publikácii na túto tému, o ktorých vhodnosti musí veľmi zodpovedne uvažovať), avšak posolstvo, ktoré svojím deťom odovzdá do života, zostáva jednoznačne na ňom (a nie na dnešnej dobe, ako znejú časté výhovorky). Kniha Kľúče od tabu je pozoruhodná tým, že je určená pre deti už od piatich rokov.

Táto kniha je pútavo ilustrovaná, farebná, zvolený lesklý papier vzbudzuje pocit výnimočnosti a luxusu. Jazyk, ktorým je písaná, je jednoduchý, primeraný a zrozumiteľný deťom od cca 9 - 10 rokov, kedy je verbálne myslenie na veľkom vzostupe.

Autorka sa snaží postupovať systematicky, prehľadne, využíva schému kolobehu života na vysvetlenie základných (aj keď nekompletných) fyzických a psychických dejov v jednotlivých štádiách vývinu, s dôrazom na sexuálnu oblasť, ku ktorej sa snaží všetky opisované deje nasmerovať.

Napriek týmto kvalitám nie som stotožnená s jej vhodnosťou pre deti. Aj keď na obale je uvedené 5+ s podtitulom „... pre malé i veľké deti", nepovažujem ju za vhodnú do detskej knižnice.

Vysvetlím svoje dôvody:

1. Na sexualitu sa pripravujeme od narodenia

Každé dieťa počas svojho vývinu prekonáva tzv. senzitívne obdobia, kedy je najviac disponované prijať, naučiť sa, získať niečo nové, čo v ďalších fázach života bude naďalej zveľaďovať a využívať (chôdza, reč a pod.). Na druhej strane, sú tu aj prípravné obdobia, kde sa nejaký jav ešte nevyskytuje, ale človek sa naň pripravuje rôznymi inými spôsobmi (márne by sme sa snažili naučiť ročné dieťa písať - najprv potrebuje zdokonaliť hrubú, neskôr jemnú motoriku, koordináciu oko - ruka - a schopné písania bude približne o päť rokov neskôr).

Podobné je to aj so sexualitou. Jej „boom" nastáva (s individuálnymi odchýlkami) od veku 10 - 11 rokov, ale dieťa sa na to pripravuje v podstate od narodenia. V období predškolského a mladšieho školského veku je sexualita v pozadí, akoby spiaca. Prejavuje sa väčšinou v podobe spoznávania vlastného tela, v záujme o fyzické odlišnosti medzi pohlaviami či narodenie dieťatka. Určite to nie je sex a technické detaily, ktoré dieťa v tomto období zaujímajú. Preto vnímam že vek 5+ je zvolený veľmi nešťastne. Nie je vhodné zahltiť dieťa v tomto veku priskorými či príliš podrobnými informáciami mimo spektra jeho otázok (aj keď vyhýbať sa týmto témam s konštatovaním, že na toto si ešte primalý, by bolo veľmi nesprávne). Pravidlo znie - nevyhýbať sa žiadnej položenej otázke a odpovedať primerane veku. Nespracované, nadbytočné či pre dieťa ešte nepochopiteľné informácie môžu vyvolať zmätok, blok, úzkosť ako niektoré z mnohých rizík predčasnej sexualizácie. Knihu by som adresovala rodičom ako pomôcku a inšpiráciu. Už obálka však vyzýva k zakúpeniu pre deti. Toto však nie je vhodná literatúra pre samoštúdium dieťaťa. Doprajme dieťaťu luxus byť dieťaťom.

2. Zdravý ostych je prejavom úcty 

Napriek tomu, že jazyk použitý v knihe je miestami až poetický, po jej prečítaní som mala silný dojem, že zámer knihy je len vzdelávať - odovzdať informácie. Chýbal mi tam výchovný prístup, vysvetlenie a aplikácia hodnôt. „Ak dieťaťu vysvetlíme celé fungovanie reprodukcie bez toho, aby sme ho poučili o správnych postojoch a sebaovládaní, urobíme čosi podobné, ako keby sme mu dali nabitú pištoľ, ale pritom mu neukázali, ako s ňou narábať.1"

Nahota a primeraný ostych, úcta a ochrana vlastného tela, intimita, úcta voči druhým a aj ich telesnosti a intimite - to sú pojmy, ktoré sa pri téme dozrievania i rozdielov medzi mužom a ženou ako prirodzené ľudské hodnoty priam núkajú, v tejto knihe však podľa mňa absentujú.

3. Šikana - čo s ňou?

Na strane 53 je zmienka o šikanovaní, avšak chýba návod (pre dieťa? pre rodiča?), ako túto situáciu zvládnuť. Ak dieťa nie je poučené, nemusí vedieť, ako zareagovať a netreba sa spoliehať, že sa to vyrieši samo (ako v tejto knihe). Ak už má kniha vzdelávať, je namieste dôslednosť.

4. Sex mimo rodiny a mimo manželstva - má aký cieľ?

Na strane 31 autorka výstižne a veľmi milo opisuje založenie rodiny. Na strane 66 to však všetko zneguje, keď sex (ktorý síce opisuje ako hlboký vzťah medzi mužom a ženou) zdevalvuje na uspokojenie fyzickej potreby ako niečo bežné, prirodzené a akceptovateľné, citujem: „... a tak vymysleli niekoľko spôsobov, ako mať sex a nemať deti, keďže nie sú ešte pripravení, aby sa starali o bábätko".

Ak v jednom riadku píšem o hlbokom vzťahu medzi mužom a ženou, v druhom očakávam slová o záväzku medzi partnermi, ktorý takýto vzťah vytvára. Následne vzniká ideálna príležitosť zdôrazniť, že pohlavný styk v tej najväčšej intimite je vyjadrením hlbokej dôvery medzi partnermi a preto patrí do stabilného vzťahu, ktorý zabezpečuje manželstvo muža a ženy.

Ak mladého človeka vedieme k sebadisciplíne, sebaovládaniu, citlivosti voči partnerovým pocitom, zodpovednosti nielen za seba, ale aj za partnera, tak zároveň mu dávame výbavu, pomocou ktorej môže okrem iného napr. zvládnuť manželské krízy bez nevery, prijatie zodpovednosti za výchovu svojich detí a starostlivosť o partnerský vzťah a rodinu. Toto všetko v publikácii chýba.

Znova zacitujem Jamesa Dobsona: „Vychovávať... znamená to, že im vštepíme náklonnosť k pravdivosti, dôveryhodnosti, sebadisciplíne, sebaovládaniu, štedrosti a láskavému duchu. Znamená to naučiť ich cudnosti, morálnosti a dobrým spôsobom. Znamená to pomôcť im prekonávať prirodzenú náklonnosť k sebectvu, agresivite, násiliu a lajdáckosti. Znamená to učiť ich pracovať, vzdelávať sa a myslieť...2"

Na ďalších stranách už autorka pokračuje vo svojom štýle, preto mi táto stať pripadá vytrhnutá z kontextu celej publikácie a devalvuje všetko už vypovedané.

Zostáva len veriť, že sa táto kniha dostane do rúk len rodičom, ktorí naozaj chcú svoje deti zodpovedne pripraviť na život a ktorí budú vedieť rozlíšiť vhodnosť či nevhodnosť tohto materiálu pre svoje deti.

Banská Bystrica, 7. jún 2012

Mgr. Dominika Hajkovská,
matka piatich detí, psychologička

Poznámky:

1 Dobson, J.: Výchova detí, Nová nádej 1995
2 Dobson, J.: Ako vychovávať dievčatá, Porta libri 2011

Pohľad matky

Reagujem na knihu s názvom Kľúče od tabu od autorky Ľubice Brix. Kniha sa venuje odhaleniu dvoch tabu - sexu a smrti a je určená pre deti od 5 rokov. Môj pohľad na túto knihu je pohľadom matky, ktorá vychováva tri deti vo veku 7 a pol, 5 a 2 roky. Spolu s manželom sa im snažíme vštepovať Boží zákon v duchu katolíckej viery hlboko do sŕdc, aby ho mali celý život na pamäti, a aby s ním vedeli žiť v každodenných životných situáciách.

V tomto pluralistickom svete učíme svoje deti rozlišovať medzi tým, čo je správne a čo nie, pričom táto kniha nám v tom vôbec nepomáha, ba priam nás i deti ešte omnoho viac zamotáva, a to najmä kvôli faktu, že ju na zadnej strane obálky odporúča katolícky kňaz.

Uvádzam niekoľko dôvodov:

1. Ostych chráni - je preventívny

Na str. 22 autorka odhaľuje rozdiely medzi mužským a ženským telom bez akéhokoľvek ostychu. Keď si naše deti chceli túto knihu prezrieť, riadená svojím materinským citom a inštinktom som im musela povedať, že je to kniha nevhodná pre deti. Odhliadnuc od litery, obsahuje totiž obrázky, ktoré priamo odhaľujú mužské a ženské pohlavné orgány, a tiež obrázky naznačujúce pohlavný akt medzi mužom a ženou (str. 37). Domnievam sa, že ak by to boli foto obrázky, nie kreslené, všeobecne by sme ich považovali za absolútne neprípustné pre deti v tomto veku... Takto chce byť niečo nevhodné zahalené lákavými kreslenými obrázkami, a tým označené za vhodné pre detské oči.

2. Tajomstvo vedie k úcte

Na str. 38 autorka popisuje vznik nového človeka spojením spermie a vajíčka slovami: „...tato svojím penisom vloží do maminej pošvy svoje semienka, spermie..." Pokladám to za násilné odhalenie tajomstva vzniku života pre deti v ranom veku. Tajomstvo pohlavného spojenia je niečo posvätné. Preto s ním treba zaobchádzať „v rukavičkách". Deti na tieto odhalenia ešte nie sú pripravené, určite nie v piatich rokoch!

3. Otvorenosť k materstvu je viac ako technicky poznať priebeh pôrodu

Na str. 45 autorka popisuje pôrod: "Keď sa otvor pošvy medzi mamičkinými nohami dostatočne zväčšil, aby si cezeň mohol prejsť, mamička niekoľkokrát zatlačila, lekár ťa prichytil a pomohol ti von." Týmito slovami sa malé dievčatká skôr vydesia, než by sa mali tešiť na dar materstva v dospelosti.

4. Zmeny v tele chlapca - v akom čase o nich hovoriť?

Strana 57 popisuje dospievanie chlapca a zmeny v jeho tele: "Potom sa jedného dňa stane, že počas spánku chlapcovi z penisu z ničoho nič vystreknú spermie..." Je toto naozaj potrebné vedieť malému chlapcovi? Nebude si myslieť, keď sa najbližšie nechtiac pociká, že či to už nie je ono? Nespôsobí to skôr zmätok v jeho hlavičke? O biologických zmenách sa deti v školách učia v neskoršom veku, myslím, že v siedmom ročníku na hodinách prírodopisu. V tomto veku sú na tieto pravdy už oveľa zrelšie a sú schopnejšie prijať ich.

5. Nastavenie srdca či tela?

Nasledujúce strany sa venujú odlišnému prežívaniu chlapcov a dievčat v puberte. Citácia zo strany 62 je vrcholne nevhodná pre chlapcov, ktorých vedieme v mladosti k čistote skutkov i úmyslov, pričom podáva sex ako niečo samozrejmé a odporúčané kedykoľvek: „Chlapcovi často stačí len pohľad na pekné dievča, aby ho zaujalo. Všíma si najmä to, ako vyzerá, akú má postavu, a ako je oblečené. Myslí hlavne na sex a predstavuje si, aké by to bolo niečo také zažiť." !!! Nie je pravda, že to takto prežíva každý chlapec. Navyše, vôbec tu nie je napísané ako s týmto pudom pracovať, ako sa ovládať. Je to návod na sebauspokojovanie alebo zneužívanie. Mám potrebu, tak si ju uspokojím!!!

6. Vzťah medzi mužom a ženou = sex?

Obsah strany 66 je úplne proti významu zdržanlivosti pred manželstvom, pričom jeho dôležitosť ani v náznaku nespomína. Opisuje zamilovanosť ako stav, ktorý automaticky vedie k sexuálnemu zblíženiu! Nespomína sa ani hanblivosť, sebaovládanie, človek je riadený pudom. Nesúhlasím s pomenovaním sexu ako hlbokého vzťahu medzi mužom a ženou. Pokiaľ viem, sex je pohlavné spojenie muža a ženy a je len súčasťou hlbokého vzťahu medzi mužom a ženou, ktorý je predovšetkým v ich srdciach...

7. Sex patrí do manželstva, kde je dieťa plánované - ale vždy očakávané a prijímané

Ďalej na strane 66 autorka uvádza: „Pri sexe však môže dôjsť k spojeniu vajíčka a spermie. Tak vzniká nový život, nový jedinečný človiečik. Mladí ľudia však zatiaľ deti nechcú. Nie sú ešte pripravení na to, aby každú noc vstávali k bábätku a starali sa oň. A tak vymysleli niekoľko spôsobov, ako mať sex a nemať deti. Jedným z nich je aj špeciálny gumený návlek na mužov penis, ktorý bráni spermiám dostať sa do pošvy."

• Katolícka cirkev neschvaľuje kondómy (ktoré sú tu aj vyobrazené!) alebo iný druh antikoncepcie1. Dieťa, a teda aj pohlavné spojenie, pri ktorom je pravdepodobný vznik nového života predsa patria do manželstva, do podmienok kde je dieťa prijímané. Navyše, je známy a odbornými štúdiami dokázaný súvis medzi užívaním antikoncepcie a potratmi. Ženy, ktoré sa riadia prirodzenými metódami plánovania rodičovstva, dieťa prijímajú. Potraty spôsobujú rozklad rodín. Autorka si neuvedomuje dôsledky tohto odporúčania deťom. U mladistvých je antikoncepcia 10 krát menej spoľahlivá ako u dospelých2.
• Autorka tu vykresľuje príchod bábätka do rodiny ako niečo odstrašujúce kvôli nočnému vstávaniu. Nepíše o význame materskej a otcovskej obetavosti rodičov, ktorí sa s láskou starajú o dieťatko, nepíše o radostiach, ktoré bábätko do rodiny prináša.

8. Aká postupnosť taký je cieľ

Až na str. 67 sa opisuje ako ľudia, ktorí už pohlavne spolu žijú (podľa predošlého textu) uzatvárajú manželstvo. Už len sledovaním obrázkov je zrejmá súslednosť - zamilovanosť - vedie k sexu - pri sexe sa treba chrániť kondómami, lebo ináč je to nezodpovedné - potom sa zosobášime...

9. Čo je smrť?

Str. 76 upozorňuje na smrť slovami: „Tak ako narodenie predstavuje začiatok života, smrť znamená jeho koniec. Život človeka na zemi je konečný. Napriek tomu časť z neho zostáva žiť v jeho deťoch i vnúčatách..." Môže sa katolícka autorita podpísať pod takúto tézu? V texte sa nič nepíše o tom, že síce život na zemi sa u človeka končí, ale človek už na zemi prežíva časť svojho večného života, lebo jeho duša je nesmrteľná3. Na strane 80 sa uvádza, že človek sa stáva nesmrteľným vďaka jeho snom a plánom,... objavom a vynálezom...

10. Pikantné pojmy ako v pravom bulváre

V slovníčku knihy na stranách 84-85 je vysvetlených a vyobrazených len 7 „pikantných" pojmov: tabu, penis, pošva, spermie, vajíčka, sex, smrť.

11. Zdroje

V použitej literatúre je obsiahnuté široké spektrum názorovo odlišných kníh a článkov, od Spolku sv. Vojtecha, cez Genderové role, až po bulvár Plus 7 dní, čím kniha ponúka mix názorovo úplne rozličných životných princípov.

Poznámky:

1 Katechizmus katolíckej cirkvi 2370, 2399

2 Údaj uverejnila Americká pediatrická akadémia v Pediatrics, Vol. 104, Nov 1999

3 Katechizmus katolíckej cirkvi 1012

Chráňme deťom detstvo !!!

Zvedavosť je prirodzená

Samotná autorka sa v závere knihy prihovára deťom: „Ako budeš rásť, postupne sa ti budú otvárať nové a nové dvere do mnohých neznámych miestností. Všetky ti budú otvorené, no možno nie do všetkých budeš chcieť vstúpiť. ..." (str. 83) Naozaj deti chcú a majú záujem vstúpiť do týchto tajomných dverí, ktoré autorka otvára, alebo ak niektoré áno, že by to chceli urobiť práve už v tomto ranom veku a práve takýmto násilným spôsobom? Ak majú deti veľa otázok o sexe v ranom veku je to preto, lebo sú vystavené nadmernému vplyvu nevhodných filmov, časopisov a podobne.


Sexualita nie je tabu, ale tajomstvo - ktoré sa ma s úctou a postupne odhaľovať

Ľudská sexualita je obrovský dar. Má neuveriteľný význam v živote každého človeka. Nedá sa však pri tom poprieť fakt, že sa spája s hlbokou intimitou, ktorá si vyžaduje dôstojné zaobchádzanie. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že autorka takto „vyzlieka" nás rodičov pred vlastnými deťmi. Tým, že všetky tieto veci odhalíme deťom v ranom štádiu vývoja, nebude ich zvedavosť ťahať k vyskúšaniu? K nahmataniu? Otestovaniu medzi kamarátom a kamarátkou? Ba možno medzi súrodencami? Deti budú mať „hry nového typu". Ak deti dostanú tieto informácie prv ako im prirodzene tieto otázky napadnú, môže to spôsobiť rany, ktoré im zostanú na celý život. Oveľa radšej by prijali odpovede na otázky intimity od svojich rodičov, ktorí im odhalia toľko pravdy, koľko je to-ktoré dieťa v danom veku schopné prijať.


Ja ako matka vnímam túto knihu ako NEVHODNÚ pre moje deti

Pre vyššie uvedené dôvody považujem túto knihu za všeobecne nevhodne napísanú: pre malé deti do 10 rokov je obsahovo nevhodná, pre staršie deti je pre svoj jazyk a obrázky infantilná a pre čítanie rodičov s deťmi (ako sa to v knihe odporúča) je zavádzajúca. Taktiež považujem za neprípustné, aby táto kniha bola predávaná v obchodoch s kresťanskou, či dokonca katolíckou literatúrou, alebo aby sa používala ako pomôcka na vyučovaní v škole (ako sa to odporúča v knihe na str. 91), či už cirkevnej alebo štátnej. Toto predstavuje zvlášť veľký problém, keďže nie je v moci nás rodičov to ovplyvniť. Takúto školskú „pomôcku" pre naše deti naozaj nechceme. Neželáme si totiž, aby nám rodičom bolo ukradnuté prvotné právo hovoriť o týchto veciach s deťmi v takom duchu, v akom ich vychovávame podľa vlastných životných zásad.

Ako rodič sa obávam, že táto kniha je žiaľ len prvý krok k postupnému zavedeniu sexuálnej výchovy od prvých ročníkov základnej školy. Uvedomujeme si pritom hrozivý dopad tejto skutočnosti na deti po skúsenostiach napr. v USA, kde okrem promiskuity sa výrazne zvýšila i kriminalita u mladistvých.

Daniela Obšajsníková 

Reakcia na Pohľad psychologičky a Pohľad matky

Dovoľte mi zareagovať na kritický rozbor mojej knihy Kľúče od tabu uverejnený na stránke Zaostri na rodinu. http://w10.webio.sk/sk/clanky/odporucame/knihy/kluce-od-tabu-a-nase-deti
K Pohľadu psychologičky:

1. Súhlasím s pani psychologičkou Hajkovskou, že deti v predškolskom a mladšom školskom veku sa zaujímajú o spoznávanie vlastného tela, o fyzické odlišnosti medzi pohlaviami či narodenie dieťatka. Práve preto sa týmto témam v mojej knihe venujem a preto je určená deťom od 5+ rokov. V mojej knihe nie sú rozpisované žiadne technické detaily sexu, ako mylne uvádza pani Mgr. Hajkovská. Kniha je odporúčaná rodičom (a deťom) na spoločné čítanie. Ako iste viete, deti vo veku 5 rokov a mnohé ešte ani omnoho neskôr, nevedia samé čítať. Preto táto kniha, samozrejme, nie je určená na samoštúdium dieťaťa. Kniha je pre deti od 5 rokov, to znamená, že ju môžu čítať aj deti desaťročné.

2. Pani psychologičke tu chýbal výchovný prístup a aplikácia hodnôt. Myslím, že v knihe bola mnohokrát zdôraznená láska a úcta medzi rodičmi, láska k deťom, ako aj ochrana intimity vlastného tela (viď. str. 59 dole).

3. Pani psychologička uvádza, že nedávam návod, ako postupovať pri šikanovaní. Táto téma je vzhľadom k obsahu knihy okrajová, napriek tomu sa jej dotýkam a jasne uvádzam (str. 53), že deti sa nemajú nechať druhými manipulovať a ovládať. Až napíšem knihu o šikane, budem túto tému riešiť detailnejšie.

4. Nerozumiem, kde pani psychologička našla otázku sexu mimo rodiny a mimo manželstva! Nie som si istá, čo čítala, ale moja kniha to určite nebola. Strana 66 mojej knihy nikde neneguje hlboký vzťah medzi mužom a ženou a založenie rodiny. Nikde nedevalvujem sex iba na uspokojenie fyzických potrieb. A ak sa už snaží citovať z mojej knihy, nech cituje dôsledne, pretože jej citácia nebola v tomto prípade presná, ale v nesprávnom poradí do nej vplietla dve vety, z čoho vyplynul úplne iný zmysel vety, ako som napísala ja. Toto považujem za nekorektné a NEPRÍPUSTNÉ.

Áno, ak na jednej strane čítate o hlbokom vzťahu medzi mužom a ženou, nachádzate na tej druhej presne to, čo čakáte – slová o záväzku medzi partnermi. Ak si prečítate strany 66 a 67 pozorne a ešte raz bez predsudkov, zistíte, že presne toto sa tu nachádza.

Na vysvetlenie - na stranách 66 a 67 sa píše v skratke toto (samozrejme nie týmito slovami, ale jednoduchšie, tak aby tomu deti rozumeli):

Ak sa muž a žena majú radi, existuje medzi nimi aj fyzická príťažlivosť, ktorá vedie k sexu a následne možno aj k otehotneniu. Mladí ľudia nie sú ešte pripravení na rodičovstvo, a preto používajú antikoncepciu. Avšak nielen že žiadna antikoncepcia nikoho stopercentne neochráni pred otehotnením, ale ani nie je správne počúvnuť iba svoje pudy. Ďalej citujem zo strany 67: „Preto je dôležité nielen načúvať tlkotu svojho srdca, ale aj správať sa zodpovedne. Keď medzi dospelým mužom a ženou existuje skutočne hlboká láska, dôverujú si. Sú si istí, že chcú s tým druhým v dobrom i zlom stráviť celý život. Vyberajú si svojho druha, s ktorým dokážu žiť aj zostarnúť. Muž a žena, ktorí sa milujú, uzatvárajú manželstvo.“

Myslím, že práve strany 66 a 67 sú ideálnou príležitosťou pre katolíckych rodičov, aby svojim deťom poukázali na nesprávnosť predmanželského sexu. Tu je jasne napísané, že síce taká vec ako antikoncepcia existuje, ale po prvé, ja ju nikde neschvaľujem, ako ani nikde nepíšem nič o sexe pred manželstvom, práve naopak, píšem, že sex patrí len do súkromia rodičov (str. 37).

K Pohľadu matky:
Pani Obšajsníková si už prečítala moju reakciu na jej list a petíciu za zakázanie mojej knihy, ako i reakciu pána docenta Jenču, katolíckeho kňaza, ktorému sa moja kniha páčila. Ale zrejme nepochopila, pretože znovu opakuje tie isté argumenty, preto sa vynasnažím reagovať na jej kritiku znova. Mám dojem, že musím tieto otázky vysvetliť čo najjednoduchšie a takpovediac „po lopate“.

1. Nechcem riešiť, ako funguje v rodinnom živote pani O. prístup k nahote, ale sama mám tri deti a pri deťoch vo veku 2 až 7,5 rokov, kedy nemáte súkromie dokonca ani na záchode alebo v sprche, sa čudujem, ako sa jej podarilo pred deťmi zatajiť, ako vyzerá nahý dospelý človek. A keď jej deťom napriek tejto zábrane niekto ponúka milé a citlivé ilustrácie ľudského tela, (mimochodom ilustrátorka knihy má tiež tri malé deti), ona deťom otvorene klame, že to nie je kniha vhodná pre deti. Nuž každý sme zodpovední pred Bohom za výchovu svojich detí, ak deťom o týchto veciach hovoriť nechce, nikto ju nenúti si túto knihu kupovať alebo prezerať.

2. Veta, že „tato vloží do maminej pošvy svoje semienka“ je podľa môjho názoru veľmi pekným a citlivým opisom začiatku zázraku vzniku nového života, nad ktorým by sme mali v úžase stáť. Pretože tak to Boh stvoril a zariadil a považoval to za dobré, krásne a dokonalé. Tajomstvo pohlavného spojenia je posvätné a ja s ním naozaj zachádzam v rukavičkách. To však neznamená, že sa znížim ku klamstvu o bocianoch.

3. Žiadne malé dievčatko sa nevydesí, ak sa dozvie, že je také úžasné a krásne dostať sa na svet z tela mamičky.

4. Chlapec rozhodne vie, či sa pocikal, alebo sa stalo niečo výnimočné. A samozrejme, ak si s ním rodič knihu číta, dobre už vopred vie, že k prvej nočnej polúcii dôjde až v období dospievania a preto, že bude o tomto vedieť, nezľakne sa v pätnástich rokoch, že sa v noci pocikal. Čakať na to, že sa deti dozvedia, to čo majú vedieť od rodičov, na hodinách biológie v siedmom ročníku, je naozaj od rodičov nezodpovedné. Vtedy totiž už obvykle vedia všetko a z navyše z pochybných zdrojov.

5. Nikde nepodávam sex ako niečo samozrejmé a odporúčané kedykoľvek. To je bohapustá lož! A každý chlapec (hádam s výnimkou homosexuálne orientovaných jedincov) prežíva vzťah k druhému pohlaviu tak ako je popísané na strane 62. Popierať to, znamená zakrývať si oči pred realitou. Nikde nedávam návod na sebauspokojovanie alebo zneužívanie. Toto jej obvinenie hraničí s urážkou na cti mojej osoby.

6. K tomuto bodu som sa už vyjadrila v reakcii na Pohľad psychologičky, preto tu len dodávam, že mi je iba ľúto, že pani O. neprežíva sex ako naplnenie hlbokého vzťahu medzi mužom a ženou, ale je pre ňu len pohlavným spojením muža a ženy.

7. To, že katolícka cirkev neschvaľuje kondómy, je každému nad slnko jasné. Mimochodom, nikde ich v knihe neschvaľujem ani ja! Nemôžem však pri pokladni v hypermarkete pred nimi zatvárať oči, keď sa ma deti vypytujú, „čo je v tej malej škatuľke“. Či ich schvaľujeme alebo nie, existujú a deti sa o nich dozvedia. Ak nie od nás, tak od niekoho iného. A znova prízvukujem, čo pani O. stále nepochopila, nikde neodporúčam deťom kondómy! To, že k dieťatku v noci treba vstávať, snáď nemusíme ani jedna z nás po troch deťoch riešiť.

8. Nikde na strane 67 NEOPISUJEM, ako ľudia, ktorí už pohlavne spolu žijú, uzatvárajú manželstvo!!!!!!!! Toto je základný problém pani O. Podrobne som to vysvetlila v bode 4. K Pohľadu psychologičky, a nemienim sa k tomu znovu vracať. Pani O. by si mala znovu prečítať strany 66 a 67 spolu, za sebou a súvisle, bez vytrhávania viet z kontextu.

9. K smrti – ak by pani O. čítala pozorne a nezaujato, možno by našla v knihe aj to, že človek má v sebe túžbu po nesmrteľnosti, že dokáže dohliadnuť až k hviezdam, ku ktorým treba upierať oči, a že jeho vlastné vynálezy prevyšujú jeho samého, že ľudský život je dokonalý, atď. Myslím, že každý vnímavý kresťan tu vidí jasné pozvanie „kráčať ku hviezdam“. Napriek tomu podotýkam, že toto nie je katolícka kniha, je písaná pre veriacich i neveriacich a nepodáva ideologický postoj, toto už musia pridať konkrétni rodičia.

10. Nerozumiem, čo je na pojmoch: tabu, penis, pošva, spermie, vajíčka, sex a smrť podľa pani O. „pikantné“. Väčšinou ide o biologicky správne označenia, s ktorými by sa deti mali oboznámiť a poznať ich správne pomenovania.

11. To, že som prečítala množstvo rôznorodej literatúry na danú tému pri príprave tejto knihy, znamená, že som sa na jej písanie poctivo pripravovala. Takisto ako vy sa nemusím s každým literárnym zdrojom stotožňovať.

Spôsob, akým odkrývam deťom tajomstvo (tabu) života je citlivý a jemný, rozhodne nie násilný. Deti majú veľa otázok, či už o sexe alebo čomkoľvek inom a úlohou nás rodičov je odpovedať im pravdivo, čo najvhodnejšie a primerane veku. Bohužiaľ sa budú aj v škole stretávať s nevhodnými vtipmi a rečami možno aj o sexe, napriek tomu, že doma sa k takýmto nesprávnym vplyvom nedostanú. Preto som presvedčená, že ak im o týchto veciach my rodičia podáme správne informácie ako prví, budú si vedieť s útokom takýchto rečí poradiť.

Nikoho „nevyzliekam“ pred vlastnými deťmi. Iba vy sama ste zodpovedná za výchovu svojich detí a ja Vám moju knihu nenanucujem. To, čo zasejete, budete žať.

Na záver by som len rada dodala, čo mi povedala moja dvanásťročná dcéra, keď som jej prečítala rukopis mojej pripravovanej knihy Kľúče od tabu: „Mami, to je super, že si to napísala. Takto sa to môžu dozvedieť aj iné deti, keď sa im o tom rodičia boja povedať.“


Ing. Ľubica Brix, autorka knihy Kľúče od tabu