Možno sa stať mužom a ženou?

14. január 2014 / Mgr. Daniela Obšajsníková

Vytlačiť

V poslednej dobe sme sa mohli veľa krát stretnúť s vyjadrením: "Mužmi a ženami sa nerodíme, mužmi a ženami sa stávame!" Áno, sme svedkami kultúrneho sporu medzi normálnymi (tradičnými) hodnotami a novodobým pohľadom na bytostnú podstatu človeka, vďaka ktorému sa relativizujú, ba až zosmiešňujú pojmy ako manželstvo, rodina, čistota detí a mládeže a pod.

Tisícročia uznávaná komplementarita - vzájomné dopĺňanie mužského a ženského pohlavia, ktoré vytvára jednotu a harmóniu a ktoré jediné môže priniesť človeku vnútornú radosť a spokojnosť, je nabúrané snahou o vymazanie rozdielov medzi mužom a ženou, vychádzajúc zo zásad radikálneho feminizmu.

Vyberte si - máme 23 rodov...

Človek sa vraj nerodí ako muž alebo žena, ale pod vplyvom výchovy a sociálneho prostredia sa môže stať buď jedným, alebo druhým, odhliadnuc od jeho biologických predpokladov. Ide o vytváranie tzv. sociálneho rodu (označovaného pojmom gender) na základe toho, či sa cíti ako muž, alebo ako žena. Táto ideológia obhajuje „právo" na vcítenie sa do viacerých „rodov", všeobecne označovaných LGBTQI (Lesby, gejovia, bisexuáli, transsexuáli, queer, intersexuáli). V Austrálii rozlišujú 23 rodov http://www.paradigma.sk/redakcny_system/clanok.php?id=289.

Nie ste spokojní? Chcete vyskúšať novinku? Vyberte si iný rod...

Navyše tento rod je možné počas života meniť. Hovoríme o „rodovej ideológii" alebo „gender ideológii". Často sa však používa pojem rodová rovnosť, pod ktorým si predstavujeme rovnosť príležitostí pre ženu a muža na zastieranie skutočného významu tejto propagandy.

"Definícia" rodovej identity

Rodová identita je napríklad definovaná v Jogjakartských princípoch takto:
„Pod pojmom „rodová identita" sa rozumie schopnosť človeka hlboko vnútorne a ndividuálne pociťovať rod, ktorý môže, ale nemusí, zodpovedať pohlaviu, s ktorým sa človek arodil, pričom sem patrí aj vnímanie vlastného tela (vrátane lekárskych, chirurgických lebo iných úprav telesného vzhľadu, alebo telesných funkcií uskutočnených na základe lobodného rozhodnutia) a iné rodové prejavy, napríklad obliekanie, rečový prejav a vystupovanie."

Jogjakartské princípy nie sú zatiaľ formálne začlenené do ľudsko-právnej legislatívy, ale ich autori jasne deklarovali cieľ, aby sa jej súčasťou stali: http://www.eeagrants.sk/data/att/1829_subor.pdf

Vplyv od raného veku

Prijatie tohto nového zmýšľania sa dá docieliť jedine „výchovnou" stratégiou v médiách, v literatúre, cez kultúrne podujatia, ale najmä prostredníctvom vzdelávacieho procesu detí už od raného veku. Preto sa obeťou týchto snáh stávajú predovšetkým deti, ktoré sú nabádané k experimentovaniu s vlastnou sexualitou odmalička, aby sa v puberte mohli rozhodnúť, čím chcú byť.

Táto výchova môže viesť napríklad i k duševnej poruche s diagnózou „porucha pohlavnej identiny", s ktorou sa mladý človek bude veľmi ťažko vyrovnávať. Túžba po sexuálnej neviazanosti a experimentovaní smeruje aj na úrovni politiky predovšetkým k úsiliu o znormalizovanie homosexuálneho vzťahu. Inak povedané, aby sa stalo normou to, čo normou nie je, a aby spoločnosť túto skutočnosť prijala ako úplne prirodzenú.

Hľadanie pravdy o homosexualite

Mnohí z nás sú presvedčení, že homosexualita je vrodená, neovplyvniteľná a nemenná. Výskumy to nepotvrdili. Vedci sa zhodujú na tom, že homosexualita vzniká predovšetkým dôsledkom patologických javov v najužšom sociálnom prostredí počas detstva alebo mladosti.
http://beo.sk/bioetika/236-homosexualita-fakty-versus-myty
http://www.lifenews.sk/content/pravda-o-homosexualite-v-dokumente-mikea-wallacea-z-roku-1967

Sú známe svedectvá homosexuálov, ktorí dokázali svoju orientáciu z vlastnej vôle pod vedením odborníka, a často pod vplyvom obrátenia k Bohu, zmeniť. Teraz sú šťastne ženatí, majú vlastné deti: http://beo.sk/udalosti-zo-sveta/1762-ex-homosexual-uzavrel-manzelstvo-so-zenou-homoaktivisti-zuria
http://mojpribeh.sk/rozhovor/jerry-armelli-rozhovor-o-uzdraveni-z-homosexuali/

Homosexualita však bola vyňatá z klasifikácie psychických chorôb, preto psychiatri nemôžu oficiálne takýmto ľuďom pomôcť, napriek požiadavke samotného homosexuála, pretože by to bolo považované za násilie. (Psychiater ho má upokojiť, že je normálne byť iný...)

Štúdie hovoria i o tom, že takýto životný štýl neprináša veľa spokojnosti, homosexuáli veľmi často čelia nevere, mnohí sú promiskuitní. Nezriedka trpia úzkosťami, depresiami, pocitom menejcennosti, existuje vysoká miera pohlavných chorôb.

Často počuť námietky, že je potrebné homosexuálom povoliť „registrované partnerstvá", aby mohli dediť, mať právo na informovanosť o zdravotnom stave partnera a pod. Skutočnosť je však taká, že súčasné zákony umožňujú na základe zmluvných vzťahov v zmysle Občianskeho zákonníka ošetriť tieto požiadavky.

Od registrovaných partnerstiev k adopcii detí

V každej krajine, kde sa povolili registrované partnerstvá, diskusia sa posunula smerom k adopcii detí pre tieto páry. Inak orientovaní ľudia majú právo na využívanie všetkých zákonov platných v SR, nie sú im odopierané žiadne z nich.

Je dobré byť veľmi tolerantný voči týmto ľuďom, snažiť sa ich prijímať bez predsudkov, pomáhať im. My rodičia však nemôžeme súhlasiť s tým, aby boli naše deti vystavené spochybňovaniu vlastnej pohlavnej identity, experimentovaniu, čo by ich mohlo veľmi ľahko priviesť k takémuto nezdravému životnému štýlu: http://sk.metapedia.org/wiki/Homosexualita

Politika EU a OSN

Ako príklady zavádzania tejto politiky prostredníctvom Európskej únie (v spolupráci s OSN) môžeme uviesť tieto fakty:

registrované partnerstvá - sú schvlálené v 16 krajinách Európy,

adopcie detí homosexuálnym párom - povoľuje už 6 z nich (Holandsko, Španielsko, Belgicko, Dánsko, Švédsko, Veľká Británia).

V Holandsku bolo uzákonené "skupinové „manželstvo".

Vo Veľkej Británii používajú označenie rodič 1, rodič 2 namiesto pojmov otec, matka. V tej istej krajine je známy prípad manželského páru, ktorý nechcel vo svojom penzióne ubytovať homosexuálny pár, uplatňujúc si výhradu vo svedomí. Svoj malý biznis museli následne zatvoriť... (podobných prípadov je viac)

V Nemecku sa v rodnom liste uvádza okrem pohlavia muž a žena ešte tretia možnosť - „neurčité".

Vo Švédsku zakázali Andersenove rozprávky, v ktorých princ vyslobodzuje princeznú. Preferujú sa novodobé rozprávky, v ktorých princ vyslobodzuje princa. Minulý rok švédsky hračkársky koncern vydal katalóg s dievčatami so samopalmi a chlapcami s bábikami.

Vo Francúzsku bolo už tiež uzákonené používanie označenia rodič 1 a rodič 2, a to aj napriek miliónovým protestom v uliciach celého Francúzska. Na Veľkonočný pondelok 2013 roku bol v Paríži policajtmi zadržaný muž , ktorý mal na tričku logo rodiny - otec, mama a dve deti s odôvodnením, že diskriminuje inak orientovaných.

V Chorvátsku v januári 2013 veľmi rýchlo a bez verejnej diskusie zaviedli tzv. „výchovu k zdraviu". Obsah učebníc pre deti základných škôl mal vysoko pornografický charakter, nabádajúci k experimentovaniu a sebauspokojovaniu s odôvodnením, že „pornografia má didaktický cieľ". Došlo k porušeniu ich Ústavného zákona, ktorý rodičom zaručuje výsostné právo na výchovu detí podľa svojho presvedčenia. (Až po niekoľkých mesiacoch sa toto vyučovanie podarilo rodičom zastaviť apelovaním na Ústavný súd.)

V Nemecku majú v materských školách kútiky s vankúšikmi, kde deti skúmajú svoje pohlavné orgány a vysvetľujú sa im všetky možné formy sexuálneho uspokojovania (dieťa sa považuje za bytosť, ktorá má právo na sexuálne prežívanie...).

Nazdávame sa, že výraz „sodomský paškvil", ktorý biskupi použili vo svojom pastierskom liste na prvú adventnú nedeľu 2013, tieto praktiky celkom určite vystihuje. Táto pseudokultúra nechápe sexualitu v komplexnosti ľudskej osobnosti, používa ju iba ako formu krátkodobého pôžitku.

S tým sa nevyhnutne spája neochota darovať život dieťaťu, a teda i používanie rôznych foriem antikoncepcie. Hormonálna antikoncepcia má (okrem iných zdraviu škodlivých účinkov) často za následok neschopnosť počať už chcené dieťa. Dôsledkom toho dochádza k snahe o umelé oplodnenie, pričom sa neraz robí selektívny potrat.

Vo všeobecnosti spoločnosť chápe potrat ako samozrejmosť, ako právo ženy rozhodovať o vlastnom tele, hoci plod má vlastnú DNA... Potrat má ďalekosiahly negatívny dopad na psychiku ženy a prežívanie celej rodiny.

To je kultúra, ktorá neprináša život, neprináša človeku šťastie, preto je nazývaná „kultúrou smrti".

Kam idú naše dane?

Nemusíme za príkladmi cestovať do zahraničia. Napr. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo s podporou grantových schém Úradu vlády SR vo výške 20 000 € vydala učebnicu sexuálnej výchovy, ktorá propaguje voľnú lásku, promiskuitný život, antikoncepciu, potrat, masturbáciu, homosexualitu, spomína pojem rodová rovnosť a pod. http://rodicovstvo.wordpress.com/metodiky/metodiky/

Táto spoločnosť má veľkú snahu o sexuálne vzdelávanie mladistvých, lebo pod rúškom ochrany pred HIV podsúva potrebu používania antikoncepčných prostriedkov, z ktorých jej plynú finančné zisky...

Na stránkach tejto učebnice sú odkazy na webové stránky homosexuálov a lesieb. Učebnica sa zatiaľ oficiálne nepoužíva, no vyskytli sa prípady voľného rozdávania týchto materiálov na verejnosti.

Ministerstvo zahraničných vecí SR podporilo vydanie učebnice o homosexualite pre stredné školy v auguste tohto roku sumou 15 000 € , ktorú našťastie, minister školstva nepodporil. (Peniaze z našich daní sa však na tieto učebnice minuli...)

S podporou toho istého ministerstva v roku 2011 vydalo Informačné centrum mladých propagačné materiály pre naše deti s názvom „Je normálne byť iný". Nachádza sa v nich aj motivačný príbeh z roku 2085, v ktorom sa homosexualita stáva normou a heterosexualita deviáciou...

Tichý vstup rodovej ideológie do legislatívy z viacerých strán

Zavádzanie princípov rodovej ideológie je agendou minimálne týchto rezortov: ministerstva zdravotníctva, ministerstva školstva, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva zahraničia; z dielne týchto rezortov vychádzajú rôzne závažné dokumenty, napr.:

• Návrh Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 - 2019,
• Návrh na ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 25. októbra 2007 SR,
• Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2013 - 2030,
• Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boja proti nemu,
• Národná stratégia ochrany detí pred násilím,
• Novela zákona o rodine 36/2005 Z. z.,
• Novela zákona o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele 305/2005 Z. z.

Hoci ich názvy znejú veľmi prívetivo, pravda je však iná. Tieto dokumenty zahŕňajú napríklad i právo dieťaťa byť informované o všetkých formách sexuálneho správania od útleho veku, čo by ho údajne malo chrániť od sexuálneho násilia... Boj proti násiliu na ženách, ktoré sa nesprávne definuje ako „rodovo podmienené násilie", predstavuje postupné presadzovanie rodovej ideológie na všetkých úrovniach spoločnosti.

Je vôbec možné sa voči týmto obrovským tlakom ubrániť?

„Tento druh (diabla) nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom" (Mk 9,29), čo sa už veľakrát ukázalo ako veľmi účinné (naposledy pri hlasovaní v Európskom parlamente o prijatí Estrela Report).

Chodiť s otvorenými očami

Je potrebné zaujímať sa o veci verejné, so zdravým rozumom hodnotiť to, čo sa podsúva v médiách, sledovať a hodnotiť učebný materiál našich detí, komunikovať s vedením školy, snažiť sa byť dobre informovaný (odporúčame napr. www.hlavnespravy.sk, www.postoy.sk), podpisovať petície, rozširovať tieto pravdivé skutočnosti medzi susedmi, kolegami..., zjednocovať sa, vyjadrovať sa na verejnosti k týmto otázkam.

Rozmýšľajúc nad rodovou rovnosťou, mohli by sme sa inšpirovať pozitívnym príkladom z Nórska.

Harald Eia, nórsky komik a sociológ, ktorý pri odhaľovaní pravdy vystupoval ako klaun, sa pričinil o zavretie Gender-inštitútu v Nórsku, dotovaného miliónmi eur, kde boli obzvlášť hrdí na rovnosť pohlaví. 

Na Slovensku Rada vlády zriadila Výbor pre rodovú rovnosť už v r. 2007. Výbor pre podporu rodín nemáme.

V zahraničí pro-life aktivisti vysoko ocenili obrovskú účasť Slovákov na Pochode za život, hoci slovenskí politici túto signifikantnú udalosť prevažne odignorovali. Jednako, vyslali sme tým jasný signál, akú budúcnosť si želáme, ktorým smerom sa chceme uberať.

„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii."

(Ján Pavol II.)

„Do tejto pohanskej a sekularizovanej Európy môžete vstúpiť vy Slováci a osvetliť ju svetlom vašej viery. Nech viera malého Slovenska je svetlo, ktoré osvieti celú Európu!"

(Don Gobbi 11. septembra 2005 v Košiciach)

Foto: archív ŠpA