Stretnutie

3. apríl 2024 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Žiadny z evanjelistov neopisuje Ježišovo vzkriesenie, ale všetci ponúkajú možnosť stretnúť ho už ako Zmŕtvychvstalého. Lukáš to robí opisom skúsenosti Emauzských učeníkov. Evanjelista píše "v tom istom dni..." je to prvý deň v týždni, deň nového stvorenia, stvorenia definitívneho, deň ktorý už nikdy viac nepozná západ.

Živého Krista rozpoznávame pri stole... kde sa delíme o dary, prijímame ich, dávame a najmä sami sa stávame darom pre druhých...

... pozrime čo o tom viac hovorí dnešná dobrá zvesť a jej komentár.

Lk 24, 13 - 35

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Z evanjelií to vyzerá, že učeníci boli viac podvedení pri Ježišovom zmŕtvychvstaní než pri jeho smrti. V staršom evanjeliu, v tom podľa Marka, text končí oznámením o Ježišovom zmŕtvychvstaní ženám, ktoré nepovedali nikomu nič; ten istý klam sa zjavuje v Lukášovom Evanjeliu v epizóde o učeníkoch na ceste do Emauz. 

Prečo toto „podvedenie“ pri Ježišovom zmŕtvychvstaní? Ak je Ježiš mŕtvy, znamená to, že oni nepochopili Mesiáša, pretože Mesiáš nemôže zomrieť. A preto, ak je Ježiš mŕtvy, tak oni nepochopili osobu a preto neostáva nič iné, ako čakať na nového Mesiáša. V tom čase Mesiáši rástli ako huby po daždi, čo znamenalo, že boli pomýlení.

Ale, a toto je klam, ak je Ježiš vzkriesený, tak potom sa všetky nádeje na vybudovanie kráľovstva Izraela, ktoré bude vládnuť nad pohanskými národmi, rozplynú v ničote. Tu je ten klam, ktorý sa objavuje v tejto stati. Kam idú títo učeníci? Miesto je dôležité. Emauzy sú dôležitým miestom, pretože v tomto meste sa odohrala bitka medzi Júdom Makabejským a pohanmi, a židia ju vyhrali [1]. 

Bolo to miesto nádeje, miesto víťazstva Boha osloboditeľa nad pohanmi, miesto oslobodenia Izraela. Takže, Emauzy boli týmto všetkým, víťazstvom nad pohanmi a oslobodením Izraela. Preto, zatiaľ čo je Ježiš mŕtvy, a zjavne nie je Mesiášom, učeníci sa vracajú na miesto, ktoré je pre nich miestom Božej pomsty pre pohanov.

Iba jeden z týchto učeníkov je nazvaný svojim menom. Volá sa Kleopas, čo je skratkou pre Kleopatros; čo v preklade znamená „slávneho alebo božského otca“. Tu, títo učeníci sú plní túžby slávy a úspechu. A toto je ten mesiáš, ktorého chcú, víťazný Mesiáš.

Stretávajú Ježiša a pochopiteľne Ho nespoznávajú. Hľadia do minulosti a sú neschopní spoznať Ježiša, ktorý  predstavuje seba ako nového a Jemu sa zverujú so svojím sklamaním. „Ale my sme dúfali, že On bol ten, čo mal vykúpiť Izrael“. Ale Ježiš neprišiel, aby oslobodil Izrael, Ježiš je Vykupiteľ ľudstva. Ježiš neprišiel obnoviť zaniknuté kráľovstvo Dávidovo, ale začať Kráľovstvo Božie.

A rovnako v Skutkoch apoštolov to čítame, vidiac, že učeníci to nepochopili. Keď bol Ježiš vzkriesený, dlhých štyridsať dní ich zhromažďoval a hovoril im iba o jednej téme: o Božom kráľovstve.

A na štyridsiaty deň sa Ho jeden z učeníkov pýta: „Je toto ten čas, kedy obnovíš kráľovstvo Izraela?“ Ježiš hovorí o Božom kráľovstve, ale oni nechápu, sú slepí a hluchí, pretože ich idea a ich nádej je znovu nastolenie Izraela. Potom Ježiš: „... a počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im...“

Preto Ježiš viac ako vysvetľuje, vykladá Písmo. Prečo? Aby mohli pochopiť Písma - Božie slovo, je potrebné mať oči lásky, ktoré vidia dobro človeka ako absolútne dobro. Len tak sa pochopí to, čo je v Písme napísané. V opačnom prípade sa riskuje nielen nepochopiť o čo v Písme ide, ale dať mu opačný význam. Toto je kľúč k interpretácii starého a nového.

Tak potom, keď sú blízko dediny – dedina je v Evanjeliu vždy symbolom tradície, nepochopenia Ježišovho posolstva – učeníci smerujú do dediny; sú nasmerovaní k tradícii, nemôžu porozumieť novému, kým Ježiš, ako píše evanjelista: „On sa tváril, že ide ďalej“. Ježiš kráčal k novému a oni, v skutočnosti, k starému.

Jednako len naliehali na Ježiša, aby s nimi ostal. A: „Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb“, tak ako to spravil pri poslednej večeri. Zopakoval to isté gesto, „dobrorečil, lámal ho a podával im ho“. Potom evanjelista píše: „V tom sa im otvorili oči a spoznali Ho.“ Ježiš sa dáva spoznať pri lámaní chleba. Ježiš, syn Boha, láme svoj život pre ľudstvo, aby tí, ktorí Ho príjmu budú schopní stať sa chlebom, a rozdať svoj život druhým, vtedy sa stávajú synmi a dcérami toho istého Boha.

Je to táto skúsenosť, čo robí Ježišovu prítomnosť vnímateľnou. „ A on...“  Nezmizol, ako to bolo napísané v tradícii, ale doslova „rozplynul sa pred ich očami“. Ježiš nezmizol, ale je videný len pri lámaní chleba; chleba, ktorý sa delí  v spoločenstve, čím ho robí chlebom pre iných. Keď sa človek stáva chlebom pre iných, tam sa zakusuje Zmŕtvychvstalý Kristus. V skutočnosti, keď sa vrátili do Jeruzalema za ostatnými učeníkmi, to je to, čo tí dvaja z Emauz opisujú „...porozprávali, čo sa im stalo cestou...“

„... na ceste...“ bolo to miesto siatia semienka, čo Ježiš už vysvetlil... „prišiel satan“, toto je obraz sily, ktorá ničí zvesť. To je prečo oni nerozumeli správe, slovám Ježiša, pretože boli ponorení v tejto ideológii sily, ktorá spôsobuje, že Pánove slová sú ťažko prijateľné. A ako Ho spoznali? Pri lámaní chleba. Toto kritérium bolo hodnotné vtedy a je takým aj dnes.

Ježiš je spoznaný v Jeho tele a Jeho telo je to spoločenstvo, ktoré sa spája, aby nasýtilo iných.

Preklad: Mária Veličková

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: