Staré zomiera aby povstalo nové

29. december 2022 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

"Občas, keď určitým ľuďom poskytujem duchovné sprevádzanie, modlím sa, aby sa u nich čoskoro objavila kríza.

Pretože ak sa u nich neobjaví kríza, ostanú takí akí sú.

V skutočnosti je transformácia nepravdepodobná, keď nedôjde ku kríze. Iba veľmi málo ľudí sa dobrovoľne zmení. Väčšina z nás sa mení, lebo nemáme inú voľbu. Meníme sa, lebo musíme, lebo nastali isté okolnosti ktorým nie je možné sa vyhnúť...  " 

Jack Finnegan, salezián,

predseda asociácie 

All Ireland Spiritual Guidance Association, Dublin

V dnešnej dobrej zvesti (evanjeliu) Simeon prorokuje Márii: "meč prenikne tvoju dušu" - meč, ktorým je Božie slovo, ktoré preniká a oddeľuje, očisťuje a pozýva k pochopeniu. Tento proces očisťovania je utrpením, je procesom krízy... kedy staré zomiera aby povstalo nové.

Mária je Simeonom pozvaná k pokračovaniu na ceste, kde na ňu neustále "číhajú" prekvapenia a výzvy - na cestu učeníka, ktorý je otvorený novosti.

Pozrime sa bližšie na biblický komentár k celému textu:

Lk 2, 22 - 40

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.

Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.

Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

Napriek jedinečnej skúsenosti s Duchom, ktorú mali Ježišovi rodičia, zvlášť jeho matka, sú ešte stále zakotvení v tradícii ľudu, ktorá vníma, že vzťah s Bohom je založený na dodržiavaní a na poslušnosti voči jeho zákonu.

Evanjelista chce touto epizódou anticipovať, zobraziť ťažkosti, ktoré bude mať Ježiš, keď ponúkne svojmu ľudu iný vzťah z Bohom, ktorý už nie je viac založený na poslušnosti voči jeho zákonom, ale na prijatí jeho Ducha, jeho lásky.

Evanjelista nám teda v príbehu, ktorý poznáme ako predstavenie Ježiša v Chráme predstavuje dve protikladné skupiny. Jednu predstavujú Ježišovi rodičia, ktorí prinášajú dieťa, aby vykonali zbytočný obrad, lebo chcú urobiť Abrahámovým synom toho, ktorý je už Božím Synom.

Z druhej strany tu je muž Ducha, Simeon, ktorý má v úmysle zabrániť zbytočnému obradu. Rodičia prichádzajú, aby vykonali obrad očistenia matky - lebo narodenie dieťaťa robilo matku nečistou, preto sa žena musela očistiť prostredníctvom obety a tu je obeta dvoch chudobných, pár hrdličiek - predovšetkým však trebalo zaplatiť výkupné za syna.

Každého prvorodeného chlapca, ktorý sa narodil, chcel Pán pre seba. Ak ho rodičia chceli, museli zaplatiť sumu, ktorá sa rovnala dvadsiatim pracovným dňom, teda päť šeklov. Zatiaľ čo Mária a Jozef prichádzajú s dieťaťom do Chrámu aby vykonali obrad, evanjelista nám predstavuje ako prekvapenie Simeona. Evanjelista používa vyjadrenie, ktoré vyjadruje údiv: "A hľa, v Jeruzaleme je muž menom Simeon", Simeon (čo znamená "Pán počúva, načúva, ten, kto počuje moju biedu) je mužom Ducha, ktorý sa pokúša zabrániť zbytočnému obradu.

Simeon vezme dieťa do náručia, zatiaľ čo rodičia chceli vykonať všetko, čo predpisuje zákon a vyslovuje proroctvo, ktoré rozruší rodičov. Hovorí o Ježišovi, že bude "slávou Izraela, svojho ľudu" a Mária s Jozefom vedeli, že to je úlohou Mesiáša, Božieho Syna, ale je tu niečo nové: "svetlo na zjavenie ťa národom", čiže pohanským národom. Simeon ohlasuje, že Božia láska je univerzálna, nie je viac len pre jeden ľud - vyvolený ľud - ale je pre celé ľudstvo.

To teda znamená, že nepriatelia Izraela, čiže pohania nemajú byť viac podrobení, ako to predstavovala tradícia a aké bolo presvedčenie, ale prijatí ako bratia. Potom Simeon Máriu požehná a toto požehnanie sa končí dosť zle.

Hovorí, že Ježiš - a zobrazuje ho tak, ako ho neskôr predstaví Lukáš vo svojom evanjeiu, ako "kameň", ako kameň, ktorý slúži na budovanie a môže sa stať základným kameňom v uhle stavby, alebo kameňom úrazu o ktorý sa môžu ľudia podknúť - "je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú l odporovať", teraz sa obráti na Máriu, Ježišovu matku: "a tvoju vlastnú dušu prenikne meč", čiže tvoj život. Aký význam má tento meč, ktorý prenikne celý Máriin život?

Meč tak v Starom, ako aj Novom Zákone je obrazom Božieho Slova, ktoré je účinné ako meč, povie autor Listu Hebrejom: "Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca" (Hebr 4,12).

Teda Simeon ohlasuje Márii, ktorá predstavuje Izraelský ľud, že slovo tohto Syna, bude preň ako meč, ktorý ju dohodnúti prijať veľmi bolestné rozhodnutia. V nasledujúcom príbehu v ktorom evanjelista predstavuje nájdenie Ježiša v Chráme prinesie prvé a jediné slová, ktoré Ježiš adresuje matke a budú to slová napomenutia. Martina cesta je ešte dlhá. Mária musí pochopiť, že sa z matky Syna musí zmeniť na učeníčku. Ide o dlhú a bolestnú cestu ako meč, ktorý prenikne dušu.

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: