Srdce - miesto pre každého

4. marec 2024 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Boh nerobí rozdiely, vie zasahovať v prospech kohoľvek, aj pohanov. A nám je to stále tak ťažké pochopiť - že sme tu pre kohoľvek, a nielen pre tých, ktorých si vyberieme my sami.

... pozrime čo o Božej veľkodušnosti milovať hriešnika takého aký je - hovorí dnešná dobrá zvesť a jej komentár.

Lk  4, 21-30

Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“

On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“

A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Štvrtá kapitola Lukášovho Evanjelia, kde Ježiš po prvý krát vystupuje v synagóge, je bohužiaľ rozdelená pre liturgiu dvoch nedelí, a tým je ochudobnená o pátos a o emotívny náboj.

Tu je druhá časť. Ježiš hlásal Božie slovo, rozprával o prorokovi Izaiášovi, ale nehovoril o pomste voči pohanom, a evanjelista píše, že “oči  všetkých v synagóge sa upreli na neho.”  Vládne tu teda atmosféra veľkého napätia.

Evanjelista teda píše, “všetci mu prisviedčali”.  Sloveso “prisviedčať”, v gréčtine  martireo, čo znamená “svedčiť, vydávať svedectvo”, môže mať na základe kontextu dvojaký význam: svedectvo v prospech niečoho, alebo svedectvo proti niečomu. Rovnakú písomnú formu nachádzame napríklad v 23. kapitole Matúšovho evanjelia, verš 31, kde sa Ježiš obracia na zákonníkov a farizejov, a hovorí “A tak si sami svedčíte” proti sebe. Aj  v tomto úryvku teda výraz “všetci mu prisviedčali” nemá pozitívny význam, ale ho skôr treba preložiť ako “a všetci boli proti nemu”. Boli proti nemu preto, že Ježiš nečítal stať dňa, a aj preto, že Ježiš scenzúroval proroka Izaiáša v tej časti, kde sa hovorí o nenávisti voči pohanom.

Všetci teda boli proti nemu, “a divili sa”, rozhorčovali sa nad “slovami milosti”. Vo verši, ktorým sa končí predchádzajúca časť Evanjelia, Ježiš ohlasuje Pánov milostivý rok. Ježiš naďalej hovorí o milosti, čiže o oslobodení v Ježišovi, ktoré je určené pre celé ľudstvo, nie je výlučným právom iba istého národa, ale týka sa aj pohanov. A práve toto Nazaretčania nedokážu prijať.

Boli teda rozhorčení z “milých slov, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“. Nespochybňujú meno Ježišovho otca, či je Jozef jeho otcom, evanjelista píše, “a mysleli si, že je synom Jozefa”.            V židovskom svete je “synom” ten, kto sa podobá otcovi správaním, myšlienkami. Ježiš sa však otcovi (Jozefovi) nepodobá v ničom.

Evanjelista nám teda naznačuje, že aj Jozef zdieľal nacionalistické ideály obyvateľov Nazareta. Zoči voči zúrivej reakcii všetkých prítomných v synagóge, sa Ježiš nielen že nesnaží o nápravu, ale dokonca rozjatruje ranu. A to tým, že cituje dva príbehy, ktorými sa tradícia Izraela radšej príliš nezaoberala, a kde Boh zasahuje v prospech pohanov. A to bolo neúnosné.

A tak pokračuje a hovorí: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba!“  Je to ozvena toho, čo povedia Ježišovi, keď bude na kríži: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba“.

“Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume“, evanjelista používa pohŕdavý výraz, pretože Kafarnaum bolo hraničné mesto a jeho obyvatelia boli zmiešaní s pohanmi, a praví Nazaretčania ním pohŕdali, “urob to aj tu, vo svojej vlasti!“

“A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.”  Vlasť tu predstavuje miesto tradície, miesto náboženských ideálov, a keď prorok vykladá a ohlasuje Božiu vôľu, ktorá predstavuje niečo nové, ktorá sa týka prítomnosti, je vždy odmietnutý. A ako sme už spomínali, Ježiš tu rozjatruje rany, a cituje dva príbehy.

Prvý sa týka obdobia hladomoru v Izraeli za čias Eliáša: ku komu išiel Eliáš, Bohom poslaný prorok? Ku niekomu v Izraeli? Nie, “išiel k vdove do Sarepta v Sidone”, aktuálny Libanon. Božie konanie je teda aj pre pohanov. Druhý sa týka pliagy malomocenstva, kde Ježiš cituje “v Izraeli boli mnohí malomocní v čase proroka Eliáša, no nik z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.”

A teda aj tieto pohanské národy, historickí nepriatelia Izraela, sú požehnaní Pánom, lebo Boh nikoho nezvýhodňuje, jeho láska je pre celé ľudstvo. Toto citovanie Eliáša a Elizeja, dvoch prorokov, ktorí konali v prospech pohanov, je poslednou kvapkou v preplnenom pohári.

“Keď to počuli, všetkých…”, to sú tí z 22. verša, čo boli proti nemu, “zachvátil hnev” doslova “vzkypeli”. “Vstali, vyhnali ho z mesta” –  “mimo mesta”, čo je miesto popráv, kde bol Ježiš zabitý, za múrmi Jeruzalema; aj Štefan, prvý mučeník, bude usmrtený  mimo mesta… “a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené“. Mesto postavené na vrchu bol Jeruzalem, na vrchu Sion, evanjelista tu teda spája Nazaret a Jeruzalem, prvý pokus o zabitie Ježiša a mesto, kde bude trest smrti vykonaný.

„A odtiaľ ho chceli zhodiť “. Ježiš po prvý krát vstupuje do synagógy, a jeho posolstvo o univerzálnej Božej láske, ktorá sa netýka len privilegovaného národa, ale celého ľudstva, naráža na odpor, stretá sa s hnevom, ba dokonca s násilím.

„Ale on prešiel pomedzi nich”, symbolický obraz, ktorý zobrazuje Ježišovo vzkriesenie, zabijú ho, ale on pokračuje vo svojej existencii, “a odišiel“. Odvrhnutý  Izraelom, Ježiš potom ponúkne svoje posolsvo lásky aj pohanským národom.

Preklad: Peter Sloboda a Zuzana Černá

Celý komentár na stiahnutie tu...

Autor úvodného slova: Anastázia Strečková

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: