Spravodlivosť sa dostane k slovu

13. november 2021 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

V alternatívnej spoločnosti sa nezhromažďuje, ale zdieľa; nerozkazuje, ale sa dáva do služby iným a teda neexistuje potreba vyvyšovať sa nad iných, ale zostupovať k iným. Toto je Božie kráľovstvo, alternatívna spoločnosť, ktorá je súčasťou Božieho plánu s ľudstvom.

Pozrime na celé dnešné evanjelium a jeho biblický komentár.

Lk 18, 1-8

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel.

No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“

A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?

Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

Úvodný verš tejto časti evanjelia, 18. kapitoly Lukášovho evanjelia, prvých 18 veršov, sa vzťahuje na to, že „Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať.“ A predsa tento verš môže zviesť k nepozornosti čitateľa: nie je učením o modlitbe - alebo o neústupčivej modlitbe - téme, ktorej sa Ježiš už venoval - ale učením o realizácii Božieho kráľovstva.

Ježišovo učenie o modlitbe v 12. kapitole tohto evanjelia je veľmi jasné. Je to pozvanie nestrachovať sa, ako to robia neveriaci, ale byť si vždy úplne istý v prejavoch lásky Otca. Ježiš povedal: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.“[1]

Čiže ani netreba Pána žiadať, pretože On nenapĺňa naše potreby odpoveďou na naše žiadosti – ale ich napĺňa ešte pred tým než ich vyslovíme. Ale to, čo má Ježiš na srdci je „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“[2]

Toto je to, čo leží Ježišovi na srdci, toto je tou témou: realizácia Božieho kráľovstva. Prečo? Oslobodení od každej starosti sú títo učeníci posielaní pracovať na budovaní Božieho kráľovstva, čiže alternatívnej spoločnosti, v ktorej sa nezhromažďuje, ale sa zdieľa; v spoločnosti, v ktorej sa nerozkazuje, ale sa dáva do služby iným a teda neexistuje potreba vyvyšovať sa nad iných, ale zostupovať k iným. Toto je Božie kráľovstvo, alternatívna spoločnosť, ktorá je súčasťou Božieho plánu s ľudstvom.

Pre toto Ježiš umiestnil do jedinej modlitby, ktorú nás naučil – Otčenáš – časť „príď kráľovstvo tvoje“, toto neznamená príchod niečoho, čo tu ešte nie je, ale niečoho, čo sa zväčšuje a rozširuje. A naozaj, od momentu, kedy existuje komunita ľudí, učeníkov, žien, ktorí prijímajú blahoslavenstvá, Kráľovstvo už existuje.

Ježiš povedal „Blahoslavení chudobní...“[3], tí, ktorí sa rozhodli pre túto alternatívnu spoločnosť, „... pretože ich je nebeské kráľovstvo.“ Nehovorí, že ich „bude“ kráľovstvo. Kráľovstvo už existuje.

Čiže ide o to rozšíriť, ešte viac dať vyniknúť, vplyvom tohto kráľovstva. Toto kráľovstvo sa musí rozšíriť vďaka aktivite veriacich, ktorí pracujú na Božom pláne pre ľudstvo, čo znamená - ako spievala Mária v chválospeve Magnifikat – „rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a bohatých prepustil naprázdno.“[4]

Toto je to, čo Ježiš chce, aby jeho učeníci naplnili. Toto je Božie kráľovstvo. Kvôli tomuto Ježiš, ktorého sa farizeji uštipačne pýtali: „Kedy príde toto kráľovstvo“ - pretože si mysleli, že je nerealizovateľnou utópiou – odpovedal: “Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: „Aha, tu je!“ alebo: „Tamto je!“, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“[5]

Sú to malé komunity veriacich, ktoré prijali Ježišove učenie a začali dielo oslobodenia ľudstva. Preto úryvok, ktorý rozoberáme – 18.  kapitola Lukášovho evanjelia, jeho prvých 8 veršov –  predstavuje povzbudenie pre kresťanské komunity, komunity Kráľovstva, ktoré sa môžu nechať znechutiť, či nechať sa skľúčiť, keď vidia, že sú samé a krehké v porovnaní s obrovskou nespravodlivosťou v spoločnosti, ktorá ich obklopuje.

A modlitba je zameraná na realizáciu spravodlivosti Božieho kráľovstva. V tomto je význam naliehavosti v modlitbe. Ježiš ubezpečuje: „Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť“[6] – termín spravodlivosť sa v tomto úryvku objavuje štyrikrát[7] – a  je centrálnou témou – aby sa inaugurovalo Božie kráľovstvo

Ale aby sa stalo skutočnosťou, je potrebné, aby učeníci odmietli všetky prázdne a falošné hodnoty ktoré vládnu v spoločnosti – odmietnutie, ktoré učeníci ešte nespravili. Preto sa úryvok končí Ježišovou skepsou: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

Ježiš hovoril o príchode Syna Človeka v čase zničenia Jeruzalema. Povedal: „Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka,“[8] v ruinách Jeruzalema, v zničení Chrámu bude „oslobodený“ a tak „schopný“ ísť smerom k celému ľudstvu.

A teda, keď sa Ježiš zjaví, budú sa ešte jeho učeníci podieľať na realizácii Božieho kráľovstva? Koniec evanjelia podľa Lukáša o tom pochybuje. Učeníci ešte neukončili svoje naviazanie na hodnoty spoločnosti – navštevujú chrám[9] – tak končí evanjelium podľa Lukáša – ten Chrám, ktorý Ježiš nazval lotrovským pelechom[10] a Emauzskí učeníci nazývajú ešte stále Ježišových vrahov „naši predstavení“[11].

Čiže celý úryvok je pozvaním nevzdávať sa v nasledovaní Toho, ktorý povedal, v inom evanjeliu „dúfajte, ja som premohol svet!“[12]. Kto sa rozhodne v prospech života bude vždy silnejší ako smrť. Kto sa rozhodne pre svetlo, vyhrá nad temnotami.

Preklad: Hugo Gloss

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC
 

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: