Rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode

13. august 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Mt 14, 22 - 36

Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.

Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.

Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“

On povedal: „Poď!“

Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“

Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“

A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“

Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

Všeobecná láska Boha ku všetkým ľuďom, ktorú Ježiš prišiel svojim životom a posolstvom zjaviť, nachádza nepochopenie práve v kruhu učeníkov, ktorí neprijímajú skutočnosť, že Božia láska je pre celé ľudstvo, nevynímajúc pohanov. Myslia si, že je privilégiom Izraela.

O tom nám píše Matúš vo svojom evanjeliu v 14 kapitole od 22 verša: "Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom", prečo Ježiš musí rozkázať, donútiť svojich učeníkov? Lebo ide proti ich vôli, nechcú o tom ani počuť, musí im rozkázať čo majú robiť. Čo? "Aby nastúpili na loďku", loďka je obrazom kresťanského spoločenstva a teda cirkvi, "a išli pred ním", teraz pochopíme, prečo ten odmietavý postoj, "na druhý breh". Ak v evanjeliu nájdeme tento výraz: "na druhý breh", označuje vždy východné pobrežie Galilejského jazera, čiže zem pohanov. Učeníci vôbec nemajú v úmysle ísť do pohanskej zeme. Zakaždým, keď ich Ježiš pozýva, alebo núti, aby išli k pohanom, vždy sa stane nepríjemnosť. "Kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil do samoty na vrch", vrch tu má v gréčtine určitý člen a označuje vrch, ktorý sa už predtým objavil, čiže vrch blahoslavenstiev, na ktorom Ježiš ohlásil toto posolstvo univerzálnej lásky, "do samoty", toto vyjadrenie používajú evanjelistu na označenie neprijatia, odporu, alebo nepochopenia Ježišovho posolstva zo strany učeníkov. "Modliť sa", je to po prvý raz, čo sa Ježiš modlí. Len dva razy sa v tomto evanjeliu Ježiš modlí, vždy v ťažkých a pre učeníkov nebezpečných situáciách. Tu a v Getsemanskej záhrade.

"Zvečerilo sa", je to divné, že evanjelista opakuje to, čo už povedal niekoľko veršov predtým, vo verši 15, prečo to robí? "Zvečerilo sa", ten istý termín, ktorý označuje Ježišovu poslednú večeru; teda túto univerzálnu lásku Ježiš zjavil tak, že daroval seba samého celému ľudstvu. "A on tam bol sám", veď je to jasné, že je tam sám: učeníci tam nie sú, zástup bol rozpustený, ako evanjelista chce zdôrazniť nie iba fyzickú samotu, opustenosť, ale Ježišov stav duchovnej opustenosti. Učeníci ho sprevádzajú, ale nenasledujú.

"Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim", tento vietor je odpor učeníkov, vyjadruje ich neprijatie Ježišovej výzvy, aby šli k pohanom, nechcú ani počuť o tom, aby zaniesli posolstvo o tejto univerzálnej láske na územie pohanov, kde Ježiš potom znovu rozdelí chleby. Myslia si, že toto musí byť a zostať privilégiom Izraela. Preto vietor duje proti nim, sú to samy učeníci.

"Nad ránom", to odkazuje na žalm 46 kde sa hovorí: "už od úsvitu mu Boh pomáha" (Ž 46, 6), "...sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš", prečo evanjelista píše, že Ježiš kráča po mori? Lebo more je obrazom, symbolom chaosu a smrti a iba Boh ho dokáže skrotiť; v knihe Jób Boh je ten, kto sa prechádza po morských vlnách: "On celkom sám rozostrel nebesá a kráčal po chrbte morských vĺn" (Job 9, 8) a v knihe Syrachovcovej sa Božia múdrosť chváli: "Okruh neba som pochodila a sama, prenikla som do morských hlbín, po vlnách mora som kráčala" (Sir 24, 8). Teda kráčať po mori je prejavom božského stavu, plnosti božského stavu v Ježišovi. "Keď ho učeníci videli kráčať po mori", čiže keď uvideli jeho božský stav, "vzrušení", vnútorne hlboko otrasení; prečo sú takí otrasení? Pretože náboženstvo v nich vykopalo priepasť medzi Bohom, ktorý je ďaleko, nedosiahnuteľný a človekom; bolo nepredstaviteľné, aby sa Boh mohol zjaviť v človekovi a že človek môže vstúpiť do božského stavu preto: "vraveli: „Mátoha!“", je pre nich nemožné, aby človek mohol byť aj Bohom, "A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja", Ježiš týmto vyjadrením, ktoré je Božou odpoveďou Mojžišovi v známom príbehu o horiacom kríku potvrdzuje plnosť božského stavu, "To som ja, nebojte sa!".!

"Peter", tento učeník je tu predstavený iba pod svojou negatívnou prezývkou, ktorá označuje jeho tvrdohlavosť, nechápavosť, teda máme pochopiť, že to, čo teraz robí nie je v súlade s Ježišom, "mu povedal: „Pane, ak si to ty", presne ako diabol na púšti: "ak si to ty...", Peter robí satanský postoj pokušiteľa. Neskôr ho Ježiš napomenie a nazve ho satanom. "Rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode": Aj Peter chce dosiahnuť božský stav. "On povedal: „Poď!“", podmienky božského stavu nie sú Ježišovu vylúčnou výsadou. Taký stav je k dispozícii všetkým, ktorí ho prijímajú.

"Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť ", prečo nám to evanjelista hovorí? Ježiš na záver svojej horskej reči, kde ohlásil univerzálnosť Božej lásky voči ľudstvu, hovoril o dome, ktorý bol postavený na piesku; keď prišiel silný vietor a vody, dom sa zrútil, lebo slovo nezapustilo korene v človeku. To je postava Petra, preto sa topí. "a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho", je to veľmi zaujímavé: keď ho Ježiš povolal, pozval ho, aby sa stal rybárom ľudí a tu je on, ten, ktorý musí byť vyrobený. "a povedal mu: „Maloverný", je to už druhý raz keď ho Ježiš musí napomenúť pre nedostatok viery, "prečo si pochyboval?", Peter si myslí, že božský stav sa dosahuje na boží príkaz, avšak božský stav sa dosahuje prostredníctvom prenasledovania, nepriateľského postoja a často za cenu obetovania vlastného života.

"A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol", tento vietor, ktorý duje proti nim prestáva, len čo spoločenstvo znovu prijme Ježiša. "Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu", toto sloveso nájdeme na vrchu vzkriesenia, ktorý je tým istým vrchom blahoslavenstiev, kde sa učeníci stretávajú so Vzkrieseným, "a vraveli: „Naozaj", hľa novosť, "si Boží Syn!“". Nehovoria: "ten Boží Syn" (v gréčtine tu chýba určitý člen); "ten" Boží Syn označuje (s určitým členom) Boha tradície, toho, ktorý ničí hriešnikov, toho, ktorý pohŕda pohanmi; Ježiš je Boží Syn, ktorý úplne novým spôsobom zjavuje Boha a svoje synovstvo. Ako? Jeho synovstvo je prejavom univerzálnej lásky Otca, z ktorej nikto nemôže byť vylúčený.