Pozvanie k tancu stvorenia

U Prorokov je napísané:

Všetkých bude učiť Boh. Každý, kto počúva Otca a vstúpil do jeho školy, prichádza ku mne. 

 

Ježiš sa tu odvoláva na text proroka Izaiáša, ktorý sa v komentároch rabínov chápal takto: Sám Boh by mal vtisnúť a vštepiť ľudu vernosť Mojžišovmu zákonu.

 

Ježiš však toto učenie znovu koriguje a úplne mení význam tohto výrazu: Boh neučí zachovávať Zákon, ale žiada, aby sme Ho (Boha) prijali a tak sa učili s Ním a ako On milovať. Boh nehľadá privilegovaných, ktorým môže dať ponuku, v tomto prípade veriť v Ježiša. Nie, jeho učenie je ponúknutné všetkým bez rozdielu: prijať Ježiša je možnosť daná každému.

 

Prijať Ježiša a jeho plán znamená stále viac si uvedomovať, že „ja“ a „Boh“ sú dve strany jednej mince a „fungujeme“ len do tej miery, do akej nevytvárame trhliny a disharmónie v procese, ktorý vedie k „bujneniu“ života. Tu je zmysel nášho bytia: žiť vnútri „tvorivého“ procesu a robiť všetko preto, aby sa život naďalej vytváral, bujnel a rozširoval sa.

 

Preto, kráčajúc v Učiteľových šlapajách stopách, nie sme ľahostajní voči všetkým tým situáciám, v ktorých je tento životne dôležitý proces popieraný, šliapaný, dusený logikou smrti, ktorá dnes dominuje na svetovej scéne.

 

„Dovoliť Bohu aby nás učil“ znamená rozpoznať v Ježišovom živote a ponuke cestu, ktorá vedie k uskutočneniu a naplneniu tanca stvorenia.