Ovce bez pastiera

9. február 2019 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Na hodinách matiky sme často robili "skúšku správnosti". Z iného zorného uhla skontrolovať, či je výsledok správny.

Neskôr v rôznych životných situáciách je tiež užitočné zistiť, ako náš postoj, vyjadrenie alebo zadanie úlohy pochopila druhá strana. Je veľmi užitočná otázka: "Prosím Ťa povedz mi ako si ma pochopil/a..." alebo "Poď, teraz mi ty povedz ako to urobíme..." A tu nastane okamih pravdy - čas v ktorom sa ukáže naša rôznorodosť.

Informácie si vysvetľujeme a spracúvame podľa osobných skúseností. A niekedy - možno aj nechtiac - prispôsobujeme svojim vlastným predstavám. Lebo otvoriť sa úplne inej realite, úplnej novosti, tomu, kde sme doteraz ešte neboli... je vykročiť neznámym smerom a my nevieme čo nás tam čaká.

Kristus v dnešnom evanjeliu má podobnú skúsenosť s učeníkmi - oni si stále jeho Novú zvesť vysvetľujú po svojom :)

Pozrime na dnešnú dobrú zvesť a jej komentár.

Mk 6, 30-34

Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.

Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.

Toto je jediné miesto, kde nachádzame termín „apoštol“ v Markovom evanjeliu, ktorý nereprezentuje titul alebo pozíciu. Reprezentuje povolanie: znamená „vyslanec“. Keď sú (Ježišovi) poslucháči vyslaní, stávajú sa apoštolmi.

Apoštoli, učeníci (Ježiša Krista) sa „zišli s Ježišom a rozprávali o všetkom čo vykonali a čo učili.“ Ale Ježiš ich neposlal učiť a nič čo robili nebolo v súlade s dôvodmi, pre ktoré ich Ježiš vyslal. Ježiš nebol spokojný s tým, čo mu apoštoli referovali, de facto im hovorí: "Poďte vy sami do ústrania". „Vy sami“, je technický výraz (termín) ktorý používajú evanjelisti, nie len u Marka ale aj u ďalších evanjelistov, v prípade nepochopenia, neprijatia alebo dokonca odporovania Ježišovi.

Vždy keď ich Ježiš berie nabok, znamená to, že je prítomné nepochopenie alebo neprijatie jeho posolstva. V tomto prípade "apoštoli" nevykonávali to čo od  nich Ježiš žiadal. Začali vyučovať a Ježiš ich pritom nikdy nesplnomocnil na učenie. V gréčtine je rozdiel medzi slovami „učiť“ a „kázať“. Učiť  znamená využívať starodávne kategórie (pojmy) Starého Zákona, aby učil nové a túto úlohu si nechával Ježiš pre seba. Ježiš je jediný, kto vie, čo má byť uchované zo starého, aby mohlo prísť Božie kráľovstvo. Ježiš ich neposlal učiť, vyslal ich kázať. Kázať znamená hlásať skrz nové kategórie, nové pojmy.

Naproti tomu, apoštoli zvykli učiť, používali však výrazy Starého Zákona a dosahovali mätúce výsledky. Vlastne, evanjelista píše: "ľudia prichádzali vo veľkom počte". Možno títo Ježišovi učeníci hlásali Mesiáša ako osloboditeľa spod Rímskej nadvlády čo spôsobovalo veľké nadšenie. Zatiaľ čo Ježiš v synagóge v jeho dedine bol vítaný s pochybami, hlásanie učeníkov je prijímané s nadšením, to znamená, že Ježišov spôsob hlásania bol odlišný od hlásania apoštolov.

Evanjelista píše: "a tak sami odišli na loďke na pusté miesto." Ježiš ich potreboval oddeliť od davu, pretože vyvolali nesprávne očakávania, očakávania o triumfálnom a víťaznom Mesiášovi.

Je cenné si všimnúť: "vystúpil z loďky", nie „vystúpili z loďky". Nie, učeníci ostali na loďke, Ježiš ich odčlenil od davu. "Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi,..."  termín "zľutovať sa" je tak v SZ aj NZ používaný v odkaze na Boha. Človek je „milosrdný“, ale Boh sa „zľutúva“. Zľutovanie nie je cit, je to Boží čin, ktorý obnovuje život tých, ktorí ho stratili.

V Starom Zákone je výlučne zľutovanie rezervované pre Boha, v Novom Zákone sa používa pre Boha aj pre Ježiša. „Ježiš sa zľutoval nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera.“ Mojžiš stále požadoval, aby bol pastier prítomný so svojím ľudom, aby zostali po kope. Ale ľud je ako (ovce) bez pastiera, i keď má mnoho pastierov, možno až príliš, ktorí sa však o ľud nestarajú, nekonajú pre dobro ľudu, ale starajú sa len o svoje záujmy. Nestarajú sa o zdravie ľudu, o ich životy, dávajú si pozor na svoje privilégia, neslúžia ovečkám, ale vládnu nad nimi.

Zoči voči tejto situácii, ktorá bola predpovedaná prorokmi, sa Ježiš ujal role pastiera. Od teraz bude skutočný pastier Izraela. "Začal ich učiť mnohým veciam", neučil nariadenia, aby nad nimi vládol, ale ako môžeme vidieť, premenil sám seba na chlieb, na živú komunikáciu, ktorá im umožní žiť.

Preklad: Pavol Barborík

Celý komentár na stiahnutie tu...

Autor úvodného slova: Anastázia Strečková

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: